Na vydržanie už nestačí notárske osvedčenie

Vydržať nehnuteľnosť na základe notárskeho osvedčenia a bez podmienky publicity (zverejnenia). To bola častá prax dotýkajúca sa najmä starších či dlhšie nevyužívaných nehnuteľností, ktorá však prinášala množstvo sporných momentov. Notárske osvedčenia boli často zneužívané a dotknuté osoby sa mohli brániť len zdĺhavým procesom. Od mája sa proces vydržania výrazne zmenil a priniesol oveľa viac transparentnosti.

Nový spôsob vydržania majetku

Novela Civilného mimosporového poriadku priniesla zmenu spôsobu potvrdzovania vydržania majetku. Od 1. mája 2021 už na nadobudnutie vlastníctva vydržaním nestačí len notárske osvedčenie. Potvrdzovanie vydržania sa presunulo z notárov na súdy, ktoré v rámci zákonom ustanoveného procesu potvrdia alebo zamietnu prevod vlastníctva. Táto zmena má za cieľ znížiť množstvo podvodných prevodov pozemkov, majitelia ktorých o vydržaní svojho pozemku vôbec nevedeli.

Poďme sa spolu pozrieť na zopár základných východísk nového konania o potvrdení vydržania.

Postup vydržania po novom

Potvrdenie vlastníckeho práva alebo vecného bremena k nehnuteľnosti v súdnom konaní sa začne podaním návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania na miestne príslušnom súde. Miestna príslušnosť súdu sa určí podľa obvodu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Návrh na začatie tohto konania je spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 99,50 €.

Súd bez prítomnosti účastníkov a bez nariadenia pojednávania návrh najprv posúdi, a to na základe skutočností v ňom uvedených a na základe dôkazov, ktoré poskytol navrhovateľ na preukázanie splnenia podmienok vydržania. Cieľom tohto postupu súdu bude vyradiť z konania všetky neodôvodnené a neopodstatnené návrhy, pri ktorých je zrejmé, že k splneniu podmienok vydržania nedošlo a nezaťažovať ostatných účastníkov konania.

Ak súd považuje všetky podmienky za splnené, v konaní pokračuje vydaním vyzývacieho uznesenia, ktoré sa zverejní v Obchodnom vestníku, na obecnej úradnej tabuli, prípadne pomocou iných oznamovacích prostriedkov a doručí sa ostatným účastníkom konania. Vo vyzývacom uznesení súd vyzve všetkých účastníkov konania a iné osoby, ktorých práva by mohli byť vydržaním dotknuté, aby v lehote 6 mesiacov od jeho zverejnenia podali prípadné námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania.

Účastníci konania

Účastníkom konania je navrhovateľ, teda osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo alebo vecné bremeno k nehnuteľnosti vydržaním, respektíve splnila všetky hmotnoprávne podmienky vydržania a zároveň toto splnenie podmienok dokazuje.

Ďalším účastníkom konania je osoba, ktorej vlastnícke právo alebo vecné bremeno k nehnuteľnosti je zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. Týmto účastníkom sa vyzývacie uznesenie doručí do vlastných rúk.

Účastníkom konania je aj osoba, ktorá po zverejnení vyzývacieho uznesenia podá proti nemu námietky.

Námietky proti vyzývaciemu uzneseniu

Súd preskúma všetky včas podané námietky a ak sú odôvodnené, uznesením návrh na potvrdenie vydržania alebo vecného bremena zamietne. V opačnom prípade súd vydá uznesenie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva alebo vecného bremena navrhovateľa k nehnuteľnosti. Takéto rozhodnutie je záväzné a na jeho základe môže navrhovateľ žiadať o zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Ochrana vecného práva žalobou

Právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania alebo vecného bremena nie je prekážkou pre dotknuté osoby, aby sa dožadovali ochrany svojho práva. Dotknuté osoby sa môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou.  Podmienkou však je, že musia v sporovom konaní dokázať, že skutočnosti a námietky, ktoré preukazujú, že právo dotknutej osoby k nehnuteľnosti bolo vydržaním porušené, nemohli uplatniť podaním námietok v konaní o potvrdení vydržania. Inak povedané, ak dotknutá osoba dostatočne účelne nenamietala vydržanie v konaní o potvrdení vydržania, s veľkou pravdepodobnosťou nebude na súde úspešná.

Napokon, novela zákona vyslovene uvádza, že ten, kto v dobrej viere nadobudol vecné právo k nehnuteľnosti od toho, komu bolo právoplatne potvrdené vydržanie, je chránený tak, ako keby ho nadobudol od vlastníka. V prípade, ak by podmienka dobromyseľnosti nebola splnená, takýto nadobúdateľ je povinný vydať nehnuteľnosť oprávnenému vlastníkovi a sám má právo požadovať od vydržateľa prípadnú náhradu škody, ak škoda vznikla.

Záver

Napriek tomu, že sa proces vydržania majetku od mája zmenil, prinieslo to viaceré výhody. Vďaka podmienke publicity je celý proces vydržania majetku oveľa transparentnejší. Tak isto je zabezpečená ochrana vlastníckeho práva, a to práva oprávneného držiteľa žiadajúceho o potvrdenie vydržania, ako aj pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti. Tým sa dosiahne vyššia miera právnej istoty, ktorú doterajšia právna úprava neposkytovala.