Zaväzuje Vás prevádzkový poriadok?

2 May 2016  / AUTORI: Pavol Poláček Šimon Hudák

Je tomu už nejaký ten piatok, čo sa na slovenskom energetickom trhu diskutuje o záväznosti prevádzkového poriadku. V našom predchádzajúcom článku sme sa venovali pôvodu a povahe prevádzkového poriadku a museli sme skonštatovať, že už sme v práve videli všeličo, ale toto ešte nie. (1) Otvorená však stále ostáva otázka právnej záväznosti prevádzkového poriadku.

Nemôže zaväzovať všetkých

Právna záväznosť prevádzkového poriadku sa odvíja od jeho právnej povahy. Prevádzkový poriadok je administratívnym rozhodnutím. Podľa zákona ho totiž schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví formou rozhodnutia.

Administratívne rozhodnutie zaväzuje iba svojich konkrétne určených adresátov, ktorými sú účastníci konania. (2) Administratívne rozhodnutie nie je všeobecne záväzné, a preto nemôže zaväzovať všetkých.

Na rozdiel od Českej republiky u nás nepoznáme opatrenie všeobecnej povahy, čiže určitý typ administratívneho rozhodnutia, ktoré je všeobecne záväzné. Všeobecne záväzným môže na Slovensku byť iba právny predpis (napr. zákon, vyhláška alebo nariadenie), ktorý je vydaný subjektom s legislatívnym oprávnením.

Bez ohľadu na to čo si myslí Úrad alebo čo je uvedené v dôvodových správach, právna teória a rozhodovacia prax súdov nepustia. Prevádzkový poriadok ako „všeobecne záväzné rozhodnutie“ je jednoducho mylným právnym konceptom, ktorý v slovenskom práve nemá oporu.

Nemôže upravovať čokoľvek

Na prevádzkový poriadok odkazujú viaceré energetické predpisy prostredníctvom tzv. zmocňovacích ustanovení. Zákon o podpore OZE na prevádzkové poriadky odkazuje napríklad v súvislosti s uplatnením podpory a náležitosťami zmluvy o dodávke elektriny. Zákon o energetike na prevádzkové poriadky odkazuje napríklad v súvislosti s úpravou obchodných podmienok na prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete.

V prevádzkovom poriadku však nie je možné upravovať čokoľvek a nahrádzať ním nedostatky a nejasnosti energetickej legislatívy. Prevádzkový poriadok môže upravovať len to, čo ustanovuje zákon. Nič viac a nič menej.

Najnovšie rozhodnutia krajského súdu

Veľmi jednoznačne sa k otázke záväznosti prevádzkového poriadku postavil aj Krajský súd v Žiline. V sérii svojich najnovších rozhodnutí konštatoval, že ustanovenia prevádzkového poriadku nie sú právne relevantné.

Výrobcovia zelenej elektriny sa na súde domáhali ochrany pred nezákonný zásahom prevádzkovateľa sústavy, v nadväznosti na odňatie podpory v roku 2015. Vo svojej žalobe namietali, že prevádzkovateľ sústavy pri poskytovaní podpory vystupuje ako orgán verejnej správy, ktorý reálne rozhoduje o odňatí práva na podporu. V tejto súvislosti poukazovali na príslušné ustanovenia prevádzkového poriadku, ktoré prevádzkovateľovi sústavy ukladali povinnosť posudzovať splnenie podmienok pre odňatie podpory. Súd v odôvodneniach svojich rozhodnutí konštatoval, že Zákon o podpore OZE prevádzkovateľovi sústavy nepriznáva kompetenciu rozhodovať o odňatí práva na podporu a preto sa „ustanoveniami prevádzkového poriadku nie je potrebné zaoberať, keďže nie sú právne relevantné.“ (3)

Z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline je zrejmé, že právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach výrobcov elektriny môže prevádzkovateľovi sústavy zveriť iba zákon. Prevádzkový poriadok musí v plnom rozsahu zodpovedať zákonu. Ustanovenia prevádzkového poriadku, ktoré idú nad rámec zákona „nie sú právne relevantné“, a teda ani právne záväzné.

Názor ústavného súdu

Problematike prevádzkového poriadku sa vo svojom nedávnom rozhodnutí venoval aj Ústavný súd, (4) ktorý vyslovil ostrú kritiku na adresu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý aj napriek jasnému zákonnému príkazu v prevádzkovom poriadku neupravil spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky a neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú. Ústavný súd nešetril kritikou ani na adresu Úradu, ktorý schválil prevádzkový poriadok aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadované podmienky.

Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že prevádzkovateľ sústavy je povinný v prevádzkovom poriadku upraviť presne to, čo mu ukladá zákon. V prípade ak prevádzkový poriadok nezodpovedá zákonu, či už preto lebo upravuje menej alebo viac ako ukladá zákon, ide o nezákonný stav, ktorý nemôže byť na ťarchu účastníkom trhu.

Čo z toho vyplýva?

Prevádzkový poriadok je schválený vo forme administratívneho rozhodnutia a preto akékoľvek úvahy o jeho všeobecnej záväznosti nemajú seriózny právny základ a ani oporu v našom právnom poriadku.

Bez ohľadu na uvedené sa právna teória aj judikatúra zhodujú v tom, že prevádzkový poriadok môže upravovať iba to, čo mu ukladá zákon. Ustanovenia prevádzkového poriadku, ktoré idú nad rámec zákona, preto nie sú právne záväzné.

Uvedený záver má závažné dopady pre každodenný život. Prevádzkovatelia sústav nemôžu prostredníctvom svojich prevádzkových poriadkov vyžadovať plnenie takých povinností a podmienok, ktoré nemajú zákonnú oporu. Potom logicky nemôžu sankcionovať ani ich nesplnenie.

Autori: Pavol Poláček, Šimon Hudák, Juraj Baričič


(1) Viac si môžete prečítať v našom článku Upratať alebo odpratať?


(2) Podľa Zákona o regulácii je účastníkom konania navrhovateľ. V prípade schvaľovania prevádzkového poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy je účastníkom konania teda iba príslušný prevádzkovateľ sústavy.


(3) Pozri napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 21S/155/2015; sp. zn.: 21S/159/2015; 21S/149/2015; 21S/153/2015.


(4) Viac o tomto rozhodnutí sa môžete dozvedieť v našom článku Ústavný súd im poriadne naložil.


ĎALŠIE
OD AUTORA

naše novinky

Vybrané zmeny v zákonoch za rok 2019 / 7 Jan

Vybrané zmeny v zákonoch za rok 2019

Prinášame Vám niektoré právne novinky, ktoré sme pre Vás objasnili v Denníku HN.

Cestovky a dnešná doba / 23 Sep

Cestovky a dnešná doba

Konečne ste na vytúženej dovolenke, môže sa stať, že cestovná kancelária medzitým skrachuje. Ako sú na to cestovné kancelárie pripravené zo zákona vysvetlí náš Šimon Hudák.

Kauza "emisných kvót" trvá už tri roky / 1 Sep

Kauza "emisných kvót" trvá už tri roky

Iste si pamätáte na kauzu "emisných kvót" a ich nevýhodného predaja. Švajčiarska spoločnosť zažalovala Slovensko.