11 FEBRUÁR 2026
autor článku
ADVOKÁTSKY KONCIPIENT
PARTNER
Pozrite si najdôležitejšie právne novinky z oblasti envirolegislatívy a odpadov za mesiac január 2026.
Aké ďalšie zmeny
v územiach ochrany prírody sú zamýšľané? Bojujeme proti kríze plastov
dostatočne a aké ďalšie opatrenia sa chystajú? Čakajú nás problémy
s kvalitou pitnej vody a pomôže jej kvalitnejší monitoring?
Odpovede na tieto a ďalšie otázky vám poskytne náš nový monitoring za mesiac január 2026, ktorý si môžete pohodlne stiahnuť aj vo formáte PDF tu.
Prajeme pohodové a inšpiratívne čítanie!
Zmonitorovali
sme za vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý
mesiac.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, EIA, IPKZ A ODPADY Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nie Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nie Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) nie Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch nie Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov nie Vyhláška č. 248/2023Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia nie Vyhláška č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí nie Vyhláška č. 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia nie Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona nie
Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.
V Zbierke
zákonov SR neboli za mesiac január 2026 publikované žiadne zmeny sledovaných
právnych predpisov. Dávame však do pozornosti, že v niekoľkých zo
sledovaných predpisov došlo na prelome rokov 2025/2026 k nadobudnutiu
účinnosti ustanovení noviel, o ktorých prijatí sme vás informovali už
v minulých monitoringoch.
Okrem toho by vás
mohli zaujímať aj naše ďalšie novinky.
Do
pripomienkového konania predložilo MŽP SR návrh zonácie Národného parku Malá
Fatra. Zmena reaguje na dlhodobé odborné podnety, európske záväzky aj potrebu
zosúladiť ochranu územia s ich reálnym stavom a využívaním, pričom má
ambíciu posilniť ochranu jedného z najcennejších horských území na Slovensku.
Predložený návrh zonácie má jasne určiť,
ktoré časti územia budú prísne chránené a kde bude možné pokračovať v
hospodárení či rozvoji turizmu. Návrh zároveň reaguje na rozsudok Súdneho dvora
EÚ, ktorý Slovensku vytkol nedostatočnú ochranu biotopov hlucháňa hôrneho. Nové
rozdelenie územia má preto posilniť ochranu najcennejších lokalít a zabezpečiť,
aby sa Slovensko vyhlo ďalším sankciám. Národný park má mať po novom jasne
definované zóny s rôznym režimom ochrany, čo má zlepšiť predvídateľnosť využitia
jeho územia pre obce, podnikateľov aj návštevníkov.
Sprievodnú dokumentáciu k návrhu NP Malá
Fatra nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.
Európska komisia
reaguje na kritickú situáciu recyklovania plastov balíkom opatrení, ktoré majú
stabilizovať európskych recyklátorov a posilniť obehové hospodárstvo. Kľúčovou
zmenou bude sprísnenie pravidiel pre dovoz plastového odpadu z krajín mimo EÚ. Únia
chce obmedziť lacné dovozy, ktoré zaplavujú európsky trh a znižujú
konkurencieschopnosť domácich recyklačných podnikov. Nové kontrolné mechanizmy
majú zabezpečiť, aby sa do Európy dostával len odpad, ktorý spĺňa prísne
environmentálne štandardy a je určený na skutočnú recykláciu, nie na
obchádzanie pravidiel.
Súčasťou balíka je
aj posilnenie požiadaviek na obehové hospodárstvo. Komisia plánuje zaviesť nové
ciele pre využívanie recyklovaných materiálov, podporiť investície do moderných
recyklačných technológií a zlepšiť sledovanie toku plastov v rámci jednotného
európskeho trhu. Opatrenia majú zároveň motivovať výrobcov, aby už pri návrhu
výrobkov počítali s ich opätovným využitím a jednoduchšou recykláciou.
Kľúčovým prvkom je
zavedenie celoeurópskych kritérií „koniec odpadu“, ktoré určia, kedy
recyklovaný plast prestáva byť odpadom, resp. sa považuje za materiál na
opätovné použitie. Tým sa odstránia rozdielne pravidlá medzi štátmi a vytvorí
sa jednotný trh pre kvalitné recykláty. Harmonizácia má zjednodušiť
administratívu, zvýšiť dôveru v recyklované materiály a podporiť investície do
moderných technológií.
Opatrenia sú prvým
krokom v dvojfázovom pláne a pripravujú pôdu pre Akt o obehovom hospodárstve,
ktorý Komisia predstaví v roku 2026. Tieto zmeny majú pomôcť stabilizovať trh,
zvýšiť mieru recyklácie a posunúť EÚ bližšie k cieľom Zelenej dohody. Zároveň
však prinesú vyššie nároky na výrobcov, dovozcov aj samotných recyklátorov,
ktorí sa budú musieť prispôsobiť prísnejšiemu režimu.
Tlačovú správu Európskej komisie ku balíku
opatrení nájdete TU.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní (aktuálne vo fáze
vyhodnocovania) sa stále nachádza novela geologického zákona, na ktorú sme
upozornili už v minulom monitoringu.
Okrem rozsiahlejšej
zmeny geologického zákona však obsahuje tento novelizačný zákon v čl. III nenápadnú,
ale pre niektoré subjekty zásadnú, zmenu zákona o vodách. Novela zavádza pevnú lehotu na vydanie
odborného stanoviska, ktorá doteraz v
zákone o vodách chýbala.
Zákon neurčoval žiadnu lehotu, dokedy musí poverená osoba vydať odborné stanovisko pre účely postupu pri uplatňovaní výnimky k tomu, či plánovaná činnosť môže viesť k nesplneniu environmentálnych cieľov. V praxi to viedlo k veľkým rozdielom – stanovisko mohlo byť vydané rýchlo, ale aj po neúmerne dlhom čase (aj viac ako rok). Do zákona sa tak dopĺňa veta, ktorá stanovuje lehoty:
Sprievodnú
dokumentáciu k návrhu nájdete TU, aktuálne štádium konania TU.
Od 12. januára 2026 budú musieť členské štáty
Európskej únie povinne monitorovať prítomnosť PFAS v pitnej vode, uplynulo
totiž prechodné obdobie kým táto povinnosť nebola záväzná.
PFAS predstavujú mimoriadne odolné chemikálie, ktoré
sa pre svoje praktické vlastnosti masovo využívali v priemysle a postupne
prenikli aj do životného prostredia. Práve ich silné väzby však predstavujú
riziko pre zdravie ľudí aj ekosystémy.
EÚ preto v smernici o pitnej vode stanovila hraničné
hodnoty pre výskyt PFAS a zaviedla povinnosť pravidelne hlásiť výsledky
monitoringu Európskej komisii. Kým doteraz sa tieto povinnosti týkali najmä
podzemných vôd, po novom sa rozširujú aj na pitnú vodu určenú pre obyvateľstvo.
Na Slovensku sa monitoring bude riadiť manažmentom
rizík v rámci jednotlivých povodí, pričom sa zameria na miesta odberu vody pre
ľudskú spotrebu. Ak sa zistí prekročenie limitov PFAS, štát bude musieť
okamžite zasiahnuť a prijať opatrenia, ktoré zabránia ďalšiemu šíreniu týchto
látok.
Smernica o kvalite vody určenej na ľudskú
spotrebu v prepracovanom znení TU.
Na
rokovaní vlády sa schválil Akčný plán pre životné prostredie a zdravie
obyvateľov SR - NEHAP VI., z dielne
Ministerstva zdravotníctva SR. Jeho cieľom je počas najbližších rokov zlepšiť
kvalitu života obyvateľov a reagovať na rastúce environmentálne riziká.
Dokument nadväzuje na dlhodobú stratégiu prepájania zdravotných a ekologických
politík a prináša sériu opatrení, ktoré majú zmierniť dopady znečistenia,
klimatických zmien či urbanizácie.
Plán sa zameriava na oblasti, ktoré odborníci
dlhodobo označujú za kritické: kvalitu ovzdušia, pitnej vody, hluk v mestách,
chemické látky v prostredí či prevenciu chorôb súvisiacich s klimatickými
extrémami. Dôraz kladie aj na zraniteľné skupiny – deti, seniorov a ľudí so
zdravotnými problémami, ktorí na zhoršené životné podmienky reagujú
najcitlivejšie.
NEHAP VI počíta s lepším monitorovaním rizík,
modernizáciou infraštruktúry, podporou vzdelávania, ale aj s praktickými
opatreniami v regiónoch. Cieľom je, aby sa environmentálne témy nestali len
technickými dokumentmi, ale reálnou súčasťou verejných politík a každodenného
života.
Sprievodnú
dokumentáciu k návrhu nájdete TU.
Slovenská agentúra
životného prostredia (SAŽP) a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
podpísali memorandum o spolupráci.
Úrad bude môcť používať overené
envirodáta SAŽP. Úrad pre územné plánovanie prispeje svojimi skúsenosťami s
digitalizáciou krajiny. Cieľom je zefektívniť územné plánovanie a výstavbu
prostredníctvom rýchlejšieho a priameho zdieľania overených envirodát, čo má
šetriť čas aj peniaze daňových poplatníkov. Spolupráca má zlepšiť kvalitu
rozhodovania vo výstavbe, ochranu životného prostredia a biodiverzity a
podporiť účinné adaptačné a mitigačné opatrenia.
Viac sa dočítate TU.
Monitoring za mesiac január 2026 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.
Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.
Právne upozornenie
Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu envirolegislatívy a odpadov. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.
Zdieľať článok