Novinky v envirolegislatíve a odpadoch za február 2026

Máme pre vás prehľad noviniek za uplynulý mesiac, ktoré by Vám nemali uniknúť.

Bude finančné náklady pri štátnej pomoci so sanáciou envirozáťaží znášať aj vlastník pozemku? Ktoré ďalšie zmeny chránených území sa chystajú? Je budúcnosť Tatier ohrozená novou zonáciou?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky Vám poskytne náš nový monitoring, ktorý si môžete pohodlne stiahnuť aj vo formáte PDF.

1.    AKO SA ZMENILA LEGISLATÍVA?

Zmonitorovali sme za Vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac február 2026 publikované žiadne zmeny sledovaných právnych predpisov. Okrem toho by vás však mohli zaujímať aj naše ďalšie novinky.

■    Platnosť vyhlášky o trvalej udržateľnosti

Vo februári vstúpila do platnosti vyhláška MŽP č. 31/2026 Z.z. ktorou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti. O procese jej prijímania sme Vás informovali už v monitoringu z novembra 2025, ktorý si môžete prečítať TU.

Vyhláška nadobúda účinnosť dňa 01.03.2026

2.   ČO SA CHYSTÁ?

■    Zmeny v oblasti IPKZ

MŽP SR predložilo návrh novely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorého cieľom je transpozícia smernice (EÚ) 2024/1785 do slovenského právneho poriadku.

Návrhom sa rozširuje pôsobnosť na nové sektory, predovšetkým na ťažobný priemysel a výrobu batérií a tiež sprísňujú podmienky prevádzky. Nové nastavenie dostali prevádzky chovu hospodárskych zvierat.

Zavádza sa povinnosť environmentálneho manažérstva vrátane povinnosti mať vypracované orientačné transformačné plány obsahujúce plán úpravy prevádzky v období rokov 2030 až 2050 s cieľom dosiahnuť udržateľné, čisté, obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Posilňujú sa tiež mechanizmy kontroly, nápravných opatrení a preskúmavania integrovaných povolení, ako aj reaguje na potrebu zosúladenia s klimatickými a environmentálnymi cieľmi EÚ.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa nevyhnutné zmeny dotknú aj zákona o ochrane ovzdušia.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zmeny zákona č. 39/2013 Z. z. nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

■    Novinky v oblasti sanácie envirozáťaží a štátnej pomoci

Štát pripravuje zásadnú zmenu v tom, ako poskytuje pomoc pri sanácii environmentálnych záťaží – novela zákona má po novom zaviesť jasné pravidlá pre prípady, keď zodpovednú osobu nie je možné určiť a sanáciu musí zabezpečiť verejná moc. Podľa návrhu sa má vytvoriť mechanizmus, ktorý určí, aká časť štátnej pomoci predstavuje tzv. nadmernú pomoc – teda zvýšenie hodnoty sanovaného pozemku, ktoré by inak znášal vlastník. Štát bude mať povinnosť túto nadmernú pomoc od príjemcu vymáhať, aby sa predišlo neoprávnenému obohateniu a porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže. Nové pravidlá majú zároveň zabezpečiť efektívnejšiu sanáciu pôdy a horninového prostredia v situáciách, keď envirozáťaž predstavuje riziko pre zdravie ľudí či životné prostredie.

Novela by mala taktiež doplniť zákon o geologických prácach.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zmeny zákona č. 409/2011 Z.z. nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

V súvislosti so zmenou zákona sa spája aj bývalý chemický závod Istrochem, ktorého sanáciu chce prevziať práve štát. Návrh bol predložený do skráteného medzirezortného pripomienkového konania, čo podčiarkuje jeho naliehavosť a snaha rezortu odstrániť dlhodobé legislatívne medzery v oblasti riešenia starých ekologických záťaží.

Obdobný návrh zákona už raz bol do medzirezortného pripomienkového konania predložený, podľa zverejnených informácií sa po viac ako roku proces znova posunul. Aktuálne štádiu TU.

■    Chránené územia v hľadáčiku MŽP

V uplynulom čase možno cítiť výrazné legislatívne aktivity Ministerstva životného prostredia vo veciach zmien chránených území.

V predchádzajúcich monitoringoch sme Vás informovali o:

• zmene hraníc a zonácii Národného parku Poloniny,
• zmene režimu ochrany a vyhlásení chráneného areálu Oravské hradné bralo,
• zníženiu výmery prírodnej rezervácie Katarína,
• predĺžení programu starostlivosti o Národný park Slovenský raj, či
• zonácii Národného parku Malá Fatra.

Odkaz na relevantné monitoringy TU, TU a TU.

Inak tomu nebolo ani tento mesiac, chystajú sa ďalšie zmeny.

V Malých Karpatoch sa pripravuje vyhlásenie chráneného areálu Malé Vážky, ktorý reaguje na výraznú ekologickú premenu pôvodnej mokrade. Z kedysi otvorenej vodnej plochy sa za štyri desaťročia stal takmer súvislý trstinový porast, no územie si napriek tomu zachovalo význam pre hniezdiace vtáky a biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine. Úprava hraníc a vyčlenenie zastavanej parcely umožní aktívny manažment, obnovu vodnej hladiny, odstraňovanie bahna a trstiny a zlepšenie podmienok pre druhy, ktoré sú predmetom ochrany. Nejde teda len o administratívnu zmenu, ale o snahu zastaviť sukcesiu, ktorá by inak viedla k zániku pôvodného mokraďového charakteru lokality.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nariadenia vlády o CHKO Malé Karpaty nájdete TU a TU aktuálne štádium nájdete TU.

V Nízkych Tatrách sa pripravované nariadenie vlády zameriava na nové vymedzenie hraníc a štyroch zón ochrany podľa zákona o ochrane prírody, pričom reaguje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C‑661/20. Prehodnotenie územia na základe reálneho stavu biotopov zdvojnásobí rozsah bezzásahových plôch pre hlucháňa hôrneho a priblíži park medzinárodnému štandardu IUCN kategórie II.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nariadenia vlády o NAPANT-e nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

Najväčšiu verejnú diskusiu však vyvolala nová zonácia Tatranského národného parku, predložená v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. Hoci ide o míľnik Plánu obnovy, vedecké inštitúcie, univerzity aj ochranárske organizácie upozorňujú na nedostatok odborného dialógu, metodické chyby a riziko, že výsledná zonácia nebude rešpektovať ekologické potreby územia. Návrh počíta s takmer 74 400 hektármi, pričom viac ako polovica má patriť do najprísnejšej zóny A. Kritici však upozorňujú na rozpory so zákonom o ochrane prírody, na možné rozvojové plochy vrátane zjazdoviek a lanoviek aj v najcennejších lokalitách a na ohrozenie plnenia záväzkov z Plánu obnovy. Do diskusie vstúpila aj verejnosť prostredníctvom občianskej iniciatívy žiadajúcej transparentnejší proces a silnejšiu ochranu Tatier.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nariadenia vlády o TANAP nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

3.   MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

■    Envirorezort vyhlásil výzvu na vytvorenie nového informačného systému pre vodu

Výzva IS VODA je krokom k zlepšeniu vodného hospodárstva na Slovensku, ktorá otvára priestor na vybudovanie centrálneho informačného systému, ktorý má konečne prepojiť roztrieštené dáta o vode do jedného funkčného celku. Význam výzvy presahuje rámec informatizácie – ide o kľúčový krok k lepšiemu monitoringu vôd, efektívnejšiemu plánovaniu opatrení proti suchu a povodniam, aj k transparentnejšiemu nakladaniu s vodnými zdrojmi. Nový systém má umožniť rýchlejšie vyhodnocovanie údajov, podporiť rozhodovanie štátu a zjednodušiť prístup verejnosti k informáciám o kvalite a množstve vody.

Podľa zverejnených informácií je cieľom národného projektu vytvoriť komplexný systém verejnej správy, ktorý zjednotí údaje odborných organizácií, sprístupní ich v štandardizovanej podobe a zabezpečí ich súlad s požiadavkami rámcovej smernice o vode. Výzva, vyhlásená v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027, disponuje alokáciou 3,5 milióna eur z Kohézneho fondu a je určená na prípravu a predloženie národného projektu, ktorý má byť základom pre budúci informačný systém.

Súčasťou procesu je aj formálne zverejnenie výzvy v systéme ITMS21+, kde je dostupná pre potenciálnych žiadateľov spolu s technickými a administratívnymi podmienkami, dokumentami a termínmi.

■    V Únií sa šíri rozprava o budúcnosti škodlivých chemikálií

Európska diskusia o budúcnosti chemickej legislatívy sa sprísňuje. Zatiaľ čo Európska komisia presadzuje uvoľnenie pravidiel pre používanie karcinogénnych, mutagénnych a reprodukčne toxických látok v kozmetike či hnojivách, odborové zväzy bijú na poplach a varujú, že ide o hazard so zdravím miliónov pracovníkov. Podľa Európskej konfederácie odborových zväzov môže deregulácia zvýšiť už dnes alarmujúci počet približne 100‑tisíc úmrtí ročne spôsobených pracovnou expozíciou karcinogénom, pričom najviac ohrození sú pracovníci chemického priemyslu, poľnohospodári, zberníci odpadu či kaderníci.

Kritika zaznieva aj zo Slovenska – europoslanec Martin Hojsík upozorňuje, že navrhované prechodné lehoty pre toxické látky sú neprimerane dlhé a v praxi by znamenali ďalšie roky zbytočného vystavovania ľudí riziku rakoviny.

■    Investícia Málinec-Látky a jej prínos

Plánovaná prečerpávacia vodná elektráreň PVE Málinec – Látky, o ktorej MŽP tvrdí, že je opodstatnená a nevyhnutná pre energetickú stabilitu Slovenska, sa presadzuje aj v režime významnej investície. Rezort argumentuje „kritickou časovou tiesňou“ a tým, že projekt má strategický význam pre budúce fungovanie energetiky.

Na opačnej strane stojí Klimatická koalícia a viaceré environmentálne organizácie, ktoré upozorňujú, že projekt môže mať vážne dopady na prírodu aj verejné financie. Podľa nich ide o ukážku netransparentného postupu, ktorý môže viesť k zbytočnému plytvaniu verejnými zdrojmi a k oslabeniu environmentálnych štandardov.

Vláda medzitým projekt posunula ďalej – status významnej investície už získal, čo znamená zrýchlené konania a prednostné vybavovanie potrebných povolení. Materiál schválila s odôvodnením, že bez tohto kroku by projekt nebolo možné zrealizovať včas. Plánované náklady na prípravu dosahujú približne 60 miliónov eur, pričom štát tvrdí, že ide o kľúčový krok k energetickej bezpečnosti.

■    Komplikácie so skládkou odpadu v košickej Myslave

Minister životného prostredia aj občianski aktivisti sa zhodujú, že skládka nebezpečných odpadov v košickej Myslave musí byť čo najskôr uzavretá, pričom ministerstvo odmieta jej ďalšie fungovanie a deklaruje, že Slovenská inšpekcia životného prostredia rozhodne o uzatvorení na základe projektovej dokumentácie.

Prevádzkovateľ V.O.D.S. plánuje uzatvorenie a rekultiváciu skládky vrátane stabilizácie svahov vybudovaním oporných múrov, čím sa navýši jej kapacita o približne 15 000 m³. Z časti bude táto kapacita využitá na presun odpadu z jej súčasných svahov.

Zainteresovaná verejnosť postup štátu smerujúci k uzatvoreniu skládky víta, avšak upozorňuje na potrebu prísnej kontroly, aby sa spôsob rekultivácie nestal len zámienkou na ďalšie navážanie odpadu a aby bol proces uzavretia transparentný a v súlade s verejným záujmom.

Monitoring za mesiac február 2026 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.

Právne upozornenie

Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu envirolegislatívy a odpadov. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.