ÚRSO a kontrola v sieťových odvetviach

Elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodárstvo. V týchto oblastiach priznáva slovenská právna úprava výnimočné postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. 

Súčasťou kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) je vykonávať nad týmito sieťovými odvetviami dohľad, resp. kontrolnú činnosť. Tá je primárne upravená v zákone č. 250/2012 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii“).

Začiatok kontroly a poverenie na vykonanie kontroly

Kontrola sa začína dňom, kedy zamestnanec ÚRSO predloží štatutárovi kontrolovaného subjektu poverenie úradu na vykonanie kontroly (ďalej len „poverenie“) alebo doručením poverenia kontrolovanému subjektu.

Kontrolovaný subjekt je povinný sa zúčastniť začiatku kontroly. Ak tak zo závažných dôvodov nemôže urobiť, musí to najneskôr dva dni pred určeným termínom písomne oznámiť ÚRSO.

Kontrolu vykonávajú v zásade zamestnanci ÚRSO. V odôvodnených prípadoch si však ÚRSO môže na kontrolu prizvať aj iné osoby. Pôjde o špecialistov, resp. odborne spôsobilé osoby v oblasti, ktorá patrí do predmetu kontroly.

Poverenie je pre zákonný začiatok a výkon kontroly kľúčovým dokumentom. Podľa § 31 ods.5 zákona o regulácii musí obsahovať:

a)           názov a sídlo alebo meno a bydlisko alebo miesto podnikania kontrolovaného subjektu,

b)          názov a sídlo ÚRSO,

c)           mená a priezviská zamestnancov ÚRSO a prizvaných osôb,

d)          predmet kontroly,

e)           kontrolované obdobie,

f)            dátum a miesto vyhotovenia poverenia.

Na poverení zároveň ÚRSO musí vyznačiť meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca oprávneného na udelenie poverenia, a ak sa poverenie predkladá v listinnej forme, musí obsahovať aj otlačok pečiatky ÚRSO.

Správne vymedzenie predmetu kontroly v poverení je pre zákonnosť postupu ÚRSO veľmi dôležité. Zamestnanec ÚRSO je povinný vymedzený predmet rešpektovať. V prípade, ak by chcel kontrolovať skutočnosti nad rámec predmetu kontroly, ÚRSO musí najprv vydať písomný dodatok k povereniu, ktorým pôvodný predmet kontroly rozšíri.

Dodatok k povereniu sa vydáva aj v prípade, ak ÚRSO chce rozšíriť kontrolované obdobie alebo poveriť výkonom kontroly ďalšieho zamestnanca, prípadne inú prizvanú osobu.

Po predložení poverenia zo strany ÚRSO v listinnej forme je kontrolovaný subjekt povinný doplniť dátum predloženia poverenia a podpis štatutárneho zástupcu, spolu s otlačkom pečiatky kontrolovaného subjektu.

Po tom, čo začala kontrola, má kontrolovaný subjekt viaceré povinnosti. Jednou jednou z nich je poskytovanie súčinnosti zamestnancom ÚRSO v rozsahu ich oprávnení. Porušenie povinnosti kontrolovaného subjektu v rámci kontroly je správny delikt, za ktorý ÚRSO ukladá pokutu v rozsahu od 500 EUR do 100 000 EUR.

Zaujatosť zamestnanca ÚRSO alebo prizvanej osoby a námietky zaujatosti

V prvom rade, pokiaľ zamestnanec ÚRSO má pochybnosti o svojej nezaujatosti v súvislosti s výkonom kontroly, je povinný takúto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť predsedovi ÚRSO.

Zákon o regulácii upravuje aj situáciu, kedy pochybnosti o nezaujatosti zamestnanca ÚRSO má samotný kontrolovaný subjekt. Táto pochybnosť o nezaujatosti však musí byť odôvodnená buď so zreteľom na vzťah zamestnanca ÚRSO k predmetu kontroly, alebo ku kontrolovanému subjektu, alebo k zamestnancom kontrolovaného subjektu. V tomto prípade môže kontrolovaný subjekt podať proti účasti zamestnanca ÚRSO na kontrole písomné námietky, a to predsedovi ÚRSO.

V oboch prípadoch rozhoduje predseda ÚRSO v lehote do piatich pracovných dní. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať (§ 32 ods. 4 zákona o regulácii).

Samotné podanie námietok zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov ÚRSO nemá odkladný účinok. Avšak, zamestnanec ÚRSO, ktorého nezaujatosť posudzuje predseda ÚRSO, môže až do jeho rozhodnutia vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.

Rovnaký režim pre posudzovanie nezaujatosti sa vzťahuje aj na prizvané osoby zo strany ÚRSO.

Postup zamestnancov ÚRSO

Zamestnanci ÚRSO majú oprávnenie vstúpiť do objektov, zariadení, prevádzok či pozemkov. Kontrolovaný subjekt im musí zabezpečiť vhodné podmienky na výkon kontroly. ÚRSO však pritom musí  rešpektovať právo nedotknuteľnosti obydlia zaručené v čl. 21 Ústavy. 

Oprávnenie vstupu môže ÚRSO uplatniť nielen voči kontrolovanému subjektu, ale aj voči subjektu či osobe, ktorá na základe zmluvy alebo splnomocnenia s kontrolovaným subjektom vykonáva jeho činnosti. Z daných činnosti potom plynú tejto osobe práva a povinnosti, ktoré by inak prislúchali kontrolovanému subjektu. Tieto činnosti musia bezprostredne súvisieť s predmetom kontroly.

Zamestnanci ÚRSO taktiež môžu požadovať od kontrolovaného subjektu, prípadne od osoby popísanej v predchádzajúcom odseku, aby im v primeranej lehote poskytli dokumenty potrebné na výkon kontroly. Týmito dokumentmi môžu byť: doklady, originály dokladov, iné písomnosti,  vyjadrenia či informácie, a to aj také, ktoré sú uložené v elektronickej forme. ÚRSO z nich môže vyhotovovať kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka.

Tieto údaje môžu zamestnanci ÚRSO odobrať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu. O odobratí originálov dokumentov však musia vydať potvrdenie a chrániť ich pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím. Napokon, ak už originály dokladov nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly, sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté. Naopak, povinnosťou kontrolovaného subjektu je potvrdiť zamestnancom ÚRSO vrátenie týchto dokumentov.

Zamestnanci ÚRSO majú zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, pokiaľ tejto povinnosti neboli zbavení. Zároveň však platí, že ak zistia nedostatky, ktoré patria do kompetencie iného orgánu, tieto nedostatky mu oznámia.

Kontrolovaný subjekt má právo sa počas kontroly písomne vyjadrovať ku kontrolným zisteniam.

Vyhotovenie protokolu alebo záznamu z vykonanej kontroly

Ak pri kontrole neboli zistené nedostatky, zamestnanci ÚRSO vypracujú záznam o výsledku vykonanej kontroly.

Ak kontrola zistila nedostatky, zhotovuje sa protokol o výsledku vykonanej kontroly (ďalej len „protokol“). V ďalšom texte sa sústredíme na tento menej priaznivý variant.

ÚRSO v protokole opíše preukázané kontrolné zistenia a uvedie aj vyjadrenia kontrolovaného subjektu k nim. Prílohou protokolu sú písomnosti a doklady, ktoré preukazujú kontrolné zistenia.

Ďalšie náležitosti protokolu sú bližšie uvedené v § 35 ods. 1 zákona o regulácii.

Zamestnanci ÚRSO sú povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt s protokolom. Zákon zároveň ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť zúčastniť sa takéhoto oboznámenia s protokolom.

Písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam, resp. námietky

Po oboznámení kontrolovaného subjekt s protokolom ho zamestnanci ÚRSO požiadajú, aby v určenej primeranej lehote predložil svoje písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam.

V tomto vyjadrení by mal Regulovaný subjekt dôkladne predniesť všetky svoje pripomienky a argumenty, ktoré v súvislosti s výkonom kontroly chce ÚRSO adresovať. Obvykle ide o najkomplexnejší a najrozsiahlejší úkon kontrolovaného subjektu v rámci kontroly.

Zákon o regulácii uvádza, že pokiaľ toto vyjadrenie spochybňuje samotné kontrolné zistenia, považuje sa dané podanie za tzv. námietky. Upozorňujeme na to, že tieto námietky je treba odlíšiť od námietok zaujatosti podľa § 32 zákona o regulácii, ktoré sme popisovali vyššie.

ÚRSO má povinnosť tieto námietky riadne preveriť.

Pokiaľ ÚRSO dôjde k záveru, že námietky sú dôvodné, a teda jeho kontrolné zistenia neboli správne, pripraví dodatok k protokolu, ktorý sa stane súčasťou protokolu.

Pokiaľ však ÚRSO vyhodnotí námietky ako neopodstatnené, toto svoje stanovisko písomne zdôvodní a oznámi kontrolovanému subjektu, a to najneskôr do termínu prerokovania protokolu.

Prerokovanie protokolu

Po podaní vyjadrenia k protokolu a vyhodnotenia prípadných námietok nasleduje fáza prerokovania protokolu.

V praxi sa niekedy toto záverečné „prerokovanie protokolu“ (§ 35 ods. 5 zákona o regulácii) zamieňa s „oboznámením sa s protokolom“ (§ 33 ods. 2 písm. d) zákona o regulácii). Ide pritom o dva rôzne úkony, ktoré nastávajú v rôznych fázach výkonu kontroly. Zjednodušene možno povedať, že ich predeľuje podanie vyjadrenia, resp. námietok voči protokolu zo strany regulovaného subjektu.

Zamestnanci ÚRSO sú povinní vyzvať kontrolovaný subjekt na prerokovanie protokolu. Kontrolovaný subjekt má zase povinnosť zúčastniť sa takéhoto prerokovania. Ak to však zo závažných dôvodov nemôže, je povinný to najneskôr dva dni pred určeným termínom písomne oznámiť ÚRSO.

Zápisnica o prerokovaní protokolu a ukončenie kontroly

ÚRSO je povinný prerokovať s kontrolovaným subjektom protokol, vrátane jeho súčastí (prípadne aj dodatku k protokolu, ak bol vyhotovený).

Z prerokovania protokolu zamestnanci ÚRSO vyhotovia zápisnicu. Táto zápisnica musí obsahovať najmä:

a)           dátum oboznámenia kontrolovaného subjektu s protokolom,

b)          dátum prerokovania protokolu,

c)           mená a priezviská osôb prítomných na prerokovaní protokolu a ich vlastnoručné podpisy,

d)          opatrenia uložené ÚRSO na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly vrátane lehoty určenej na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly,

e)           potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení originálov dokladov a písomností poskytnutých na vykonanie kontroly.

Samotná kontrola je ukončená až podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu kontrolovaným subjektom (alebo podpísaním záznamu, ak sa nezistili nedostatky).

ÚRSO následne odovzdá kontrolovanému subjektu protokol (prípadne dodatok k protokolu) a zápisnicu o prerokovaní protokolu.

Pri ukončení kontroly elektronicky je kontrola skončená doručením doručenky o prevzatí protokolu a následne zápisnice o prerokovaní protokolu (prípadne doručením doručenky o prevzatí záznamu).

Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť s protokolom, nedostaví sa na prerokovanie protokolu bez predchádzajúceho písomného informovania ÚRSO, alebo sa vyhýba prerokovaniu protokolu, odmietne sa písomne k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Túto skutočnosť vyznačí zamestnanec ÚRSO v zápisnici o prerokovaní protokolu.

Kroky po ukončení kontroly

Najlepšia alternatíva pre kontrolovaný subjekt je, ak kontrola nenašla žiadne pochybenia a ÚRSO vyhotovil záznam z kontroly.

V prípade, ak ÚRSO vyhotovil z kontroly protokol, v ktorom konštatoval nedostatky, môže zároveň ÚRSO uložiť kontrolovanému subjektu opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov a stanoviť lehotu na ich vykonanie. Preskúmanie ich plnenia môže byť predmetom ďalšej kontroly.

V závislosti od konkrétnych zistení v kontrole môže ÚRSO začať pokutové konanie, v ktorom za zistené nedostatky uloží kontrolovanému subjektu pokutu. Konanie o uložení pokuty môže ÚRSO začať len do jedného roka odo dňa, keď zistil, že došlo k správnemu deliktu, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Kontrolné zistenia môžu byť tiež základom pre začatie iných administratívnych konaní zo strany ÚRSO.

Nemožno opomenúť, že proti kontrole, resp. jej výsledným materiálom a uloženým opatreniam je možné brániť sa (za splnenia zákonných podmienok) správnou žalobou na súde. Tento krok je vhodné posúdiť s ohľadom na konkréte okolnosti toho-ktorého prípadu.

Jozef Hudák

Jozef Hudák vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako advokát a partner v Poláček & Partners sa dnes zaoberá vecnou reguláciou a zastupovaním klientov v konaniach pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Okrem toho poskytuje poradenstvo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a inovácií v sektore energetiky. O týchto témach pravidelne publikuje a prednáša na energetických konferenciách. Medzinárodný rebríček The Legal 500 ho zaradil medzi kľúčových slovenských advokátov v oblasti energetiky.