5 energetických zmien pre rok 2026

Záver roka 2025 sa v energetike niesol v znamení zásadných legislatívnych zmien. Kľúčovým dokumentom sa stala novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (uverejnená pod č. 259/2025 Z. z.).

Novela bola prijatá najmä z dôvodu potreby transpozície európskej legislatívy v oblasti revízie súčasného nastavenia vnútorného trhu s elektrinou v Európskej únii („EÚ"), v oblasti podpory energie z obnoviteľných zdrojov („OZE"), v oblasti vnútorného trhu so zemným plynom, obnoviteľnými plynmi a vodíkom, a v oblasti metánových emisií.

Podstatná časť novely rieši otázky vodíkového hospodárstva. Upravuje certifikáciu prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete a pravidlá fungovania vnútorného trhu s vodíkom. Túto tému však bližšie nerozoberáme.

Vybrali sme však ďalších 5 kľúčových zmien, ktoré majú potenciál rozvíriť počas roka 2026 „energetické vody“ a fungovanie trhu v praxi.

Novinky v zdieľaní elektriny

Zdieľanie elektriny bolo do slovenského právneho poriadku začlenené v roku 2022. Nedávna novela predstavuje zatiaľ najzásadnejšiu zmenu tejto úpravy. Na jednej strane sa odstraňujú niektoré doterajšie bariéry, na druhej strane sa však striktnejšie reguluje podnikanie v tejto oblasti.

Stále platí, že zdieľať môžu len tie subjekty, ktoré majú postavenie aktívneho odberateľa alebo energetického spoločenstva.

Upravila sa však samotná definícia zdieľania, v ktorej sa už jasne deklarovalo, že zdieľanie môže byť vykonávané aj za odplatu. Dôvodová správa k novele dokonca priznáva, že v niektorých prípadoch môže dochádzať k prekrytiu obsahového vymedzenia zdieľania elektriny s dodávkou elektriny.

Doterajšia právna úprava síce odmenu za zdieľanie vyslovene nezakazovala avšak bolo sporné, či je ju možné dohodnúť rovnakým spôsobom, ako je tomu pri dodávke elektriny. Uvedené tak predstavovalo určité obmedzenie pre vytváranie modelov odmeňovania za zdieľanie elektriny.

Platí, že aby medzi jednotlivými aktívnymi odberateľmi mohlo dochádzať k zdieľaniu vyrobenej elektriny, je potrebné, aby prostredníctvom webového portálu OKTE bola vytvorená tzv. skupina zdieľania, ku ktorej budú patriť.

Zároveň sa odstránila doterajšia bariéra, kedy zdieľanie elektriny skrz rôzne bilančné skupiny, bolo vylúčené. Zjednodušene povedané, v praxi bolo zdieľanie možné len medzi tými stranami, ktoré mali rovnakého dodávateľa elektriny. Novela však toto obmedzenie odstránila a výslovne konštatuje, že odberné miesta a odovzdávacie miesta priradené do jednej skupiny zdieľania môžu byť priradené do rôznych bilančných skupín. Zdieľania sa tak môže uskutočňovať bez ohľadu na totožnosť dodávateľa elektriny.

Novela zadefinovala aj tzv. správcu skupiny zdieľania. Je ním osoba, ktorá je oprávnená konať za jednotlivých členov skupiny zdieľania. Práve táto osoba bude zodpovedná za registráciu odberného miesta alebo odovzdávacieho miesta v skupine zdieľania.

Ďalším novým hráčom na trhu je organizátor zdieľania. Zatiaľ čo správca skupiny zdieľania môže vykonávať len úplné základné úkony, činnosť organizátora zdieľania je o dosť pestrejšia. Jeho základnou úlohou je sprostredkovávať zdieľanie. Zákon totiž vyslovene uvádza, že aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo môže zdieľať elektrinu priamo alebo prostredníctvom organizátora zdieľania.

Okrem toho však zákon predpokladá, že organizátor zdieľania môže zabezpečovať pre aktívneho odberateľa inštaláciu alebo prevádzku zariadenia na výrobu elektriny z OZE alebo zariadenia na uskladňovanie elektriny, zabezpečovať ich údržbu, poskytovať poradenstvo pri riadení alebo poskytovaní flexibility a pod.

Činnosť organizátora zdieľania sa považuje za podnikanie v energetike, pre ktoré je potrebné získať potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti.

Zmluvy, na základe ktorých bude organizátor zdieľania podnikať, sú regulované ustanoveniami zákona o energetike. Zákon zdôrazňuje informačné povinnosti voči odberateľom elektriny ako aj ďalšie mechanizmy, ktoré ich majú v týchto vzťahoch chrániť. Vo viacerých aspektoch táto úprava pripomína povinnosti, ktoré má voči odberateľom ich dodávateľ elektriny.

Pripojenie už bude môcť byť flexibilné

Na základe práva EÚ ^[1] novela od 1.1.2026 upravila inštitút tzv. flexibilného pripojenia.

Možnosť flexibilného pripojenia sa spoločne zavádza nie len pre prípad pripojenia do distribučnej sústavy (regionálnej alebo miestnej) ale aj pre pripojenie do prenosovej sústavy.

Za flexibilné pripojenie sa považuje pripojenie zariadenia na výrobu elektriny alebo zariadenia na uskladňovanie elektriny k sústave, ktoré bude umožňovať obmedzenie a reguláciu dodávky elektriny do sústavy alebo odberov elektriny zo sústavy. ^[2]

Cieľom flexibilného pripojenia je umožniť pripojenie do sústavy aj v oblastiach s obmedzenou alebo žiadnou kapacitou pripojenia. Flexibilné pripojenie má teda predstavovať akúsi „podkategóriu pripojenia“.

Príslušný prevádzkovateľ sústavy bude potom v rámci flexibilného pripojenia (za určitých podmienok uvedených v zmluve o flexibilnom pripojení) oprávnený obmedzovať, resp. regulovať dodávku elektriny do sústavy alebo jej odber zo sústavy.

Pri posudzovaní žiadosti o pripojenie do sústavy tak bude príslušný prevádzkovateľ sústavy musieť postupovať aj podľa nových ustanovení § 19 ods. 13 a 14 zákona o energetike a vyhodnocovať, či v prípade, ak nie je možné riadne pripojenie, neprichádza do úvahy realizovať aspoň flexibilné pripojenie.

Flexibilné pripojenie je koncipované ako dočasné riešenie pre stav, kedy sústava v danej oblasti zatiaľ nie je dostatočne pripravená pre pripájanie nových subjektov. Prevádzkovateľ sústavy je však aj naďalej povinný svoju sústavu ďalej rozvíjať a podnikať konkrétne kroky k tomu, aby toto flexibilné pripojenie mohlo byť v budúcnosti (za splnenia zákonných podmienok) nahradené riadnym pripojením.

Nový typ zmluva o dodávke elektriny s pevnou cenou

Uplynulé búrlivé roky v energetike mali za následok, že na trhu vzniklo viacero zmluvných mechanizmov, ktoré umožňovali rôznym spôsobom meniť a upravovať cenu elektriny, ktorá bola primárne v zmluve stanovená ako fixná.

Na jednej strane sa tým dodávatelia elektriny mohli chrániť pred zásadnými výkyvmi na trhu, na druhej strane však odberatelia nemali istotu stabilnej ceny.

Na túto skutočnosť reagovala aj európska legislatíva, na základe ktorej novela zaviedla novú kategóriu dodávkových zmlúv ^[3], a to zmluvu na dobu určitú za tzv. pevnú cenu.

V zákone o energetike tak od 1.1.2026 pribudla definícia nových typov zmlúv, ktorými sú (i) zmluva o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú ^[4] a (ii) zmluva o združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú ^[5] („zmluva s pevnou cenou“).

Hlavným špecifikom tejto zmluvy je, že cena za dodanú elektrinu je dohodnutá v pevnej výške, pričom táto cena ako aj ostatné dohodnuté podmienky sa nemôžu meniť, a to po celú dobu trvania záväzku dodávky elektriny.

Zmluva s pevnou cenou nesmie obsahovať dojednanie ^[6], ktoré by dodávateľovi umožňovalo meniť cenu dodávky elektriny, zmluvné podmienky dodávky elektriny alebo vypovedať zmluvu aj bez porušenia zmluvy zo strany odberateľa.

Problémy v praxi môže spôsobovať to, že zákon bližšie nevymedzuje, čo sa presne rozumie pod pojmom „pevná cena“. Môžu sa tak viesť spory o to, či sa pevnou cenou rozumie len konštantne nemenná cena za odobratú MWh alebo aj nemenný vzorec pre výpočet ceny, prípadne, ako v tomto kontexte posudzovať cenové „prirážky“ za nedodržanie tolerancie odberu (napr. vo forme poplatku/sankcie za pododber a nadodber).

Zmeny pre aktívneho odberateľa a lokálny zdroj

Pojem „aktívny odberateľ“ bol v energetických kruhoch pomerne často skloňovaný, a to pre jeho osobitné postavenie a výhody, ktoré mu zákon priznáva. Ako vyššie uvádzame, aktívny odberateľ má napr. právo zdieľať elektrinu. Zároveň, len aktívny odberateľ mal právo prevádzkovať lokálny zdroj.

Doterajšia definícia aktívneho odberateľa však spôsobovala aplikačné problémy.

Podľa nej sa za aktívneho odberateľa považoval koncový odberateľ alebo skupina spoločne konajúcich koncových odberateľov, ktorí spotrebúvajú alebo uskladňujú elektrinu vyrobenú v ich zariadeniach na výrobu elektriny, dodávajú vlastnú vyrobenú elektrinu alebo poskytujú flexibilitu, ak tieto činnosti nie sú ich hlavnou podnikateľskou činnosťou.

To, že dané činnosti nemajú predstavovať hlavnú ekonomickú činnosť bola legitímna požiadavka, ktorá pramenila z práva EÚ.

Sporné však bolo to, že zákon dané činnosti považoval za „hlavnú podnikateľskú činnosť“ už vtedy, ak príjmy z nich v súčte za posledné účtovné obdobie presiahli príjmy z ktorejkoľvek inej jeho podnikateľskej činnosti.

Toto prísne kritérium novela zjemnila. Po novom, medzi energetické činnosti, ktorých príjem sa zohľadňuje, sa síce vyslovene doplnili aj príjmy za zdieľanie elektriny, avšak, postačuje, aby príjmy z výkonu týchto činností v súčte za posledné účtovné obdobie nepresiahli 20 % zo súčtu príjmov z ostatných podnikateľských činností za posledné účtovné obdobie.

Okrem toho, novela priniesla jednu na prvý pohľad malú, avšak zásadnú zmenu pre lokálny zdroj. Pôvodne platilo, že výrobcom elektriny v lokálnom zdroji môže byť len aktívny odberateľ. Túto podmienku však novela zrušila. Po novom platí, že výrobcom elektriny v lokálnom zdroji môže byť akýkoľvek (nie len aktívny) odberateľ elektriny, ktorý uzatvoril s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o pripojení lokálneho zdroja.

Možno preto očakávať, že sa okruh subjektov, ktorí sa o lokálny zdroj budú zaujímať, rozšíri.

Povinnosť distribútorov zverejňovať údaje k pripájaniu do sústav

Jedným z cieľov novely bolo dosiahnuť väčšiu transparentnosť vo vzťahu k možnostiam pripájania sa do distribučnej sústavy na Slovensku.

Právna úprava aj pred tým ukladala prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav viaceré informačné povinnosti.

Tieto však boli od 1.1.2026 doplnené tak, že prevádzkovatelia regionálnych a miestnych distribučných sústav majú (okrem iného) povinnosť zverejňovať (i) údaje o dostupnej kapacite v distribučnej sústave, (ii) o výpočte tejto dostupnej kapacity, (iii) informácie o podmienkach rezervácie distribučnej kapacity a (iv) informácie o podávaní žiadostí o pripojenie, podmienkach ich podávania.

Zároveň, prevádzkovatelia distribučných sústav sú povinní zverejniť na svojom webe mapu alebo tabuľku, ktorá obsahuje aspoň nasledujúce informácie o možnostiach pripojenia k distribučnej sústave:

• pre napäťovú úroveň VVN a VN údaje o dostupnej kapacite elektrických staníc s transformáciou VVN na VN v ním prevádzkovanej distribučnej sústave,
• pre napäťovú úroveň NN údaje o dostupnej kapacite elektrických staníc s transformáciou VN na NN v ním prevádzkovanej distribučnej sústave,
• vymedzenie elektrických staníc s transformáciou VVN na VN, kde je možné pripojenie do sústavy VN len na základe zmluvy o flexibilnom pripojení s uvedením podmienok flexibilného pripojenia. ^[7]

Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy tieto informácie povinne zverejňuje aspoň raz za tri kalendárne mesiace a k prvému dňu kalendárneho štvrťroku je tieto údaje povinný aktualizovať.

Prevádzkovatelia miestnych distribučných sústav majú stanovený menej prísny režim. Tieto údaje sú povinní zverejňovať minimálne raz ročne k 1. januáru kalendárneho roka.

V praxi môže byť sporné, ako k jednotlivým hodnotám prevádzkovatelia sústavy pristúpia. Zákonná úprava totiž obsahuje niektoré pojmy, ktoré je možné interpretovať rôzne. Zároveň, nie je jasne stanovené ani to, ako by mal samotný výpočet dostupnej kapacity vyzerať.

Aj keď je stále čo v našich predpisoch zlepšovať, zmeny, ktoré novela prináša idú správnym smerom. Keď sa zavedú do praxe, môže to znovu otvoriť ďalšie príležitosti pre podnikanie v energetike.

---

^[1] V zmysle dôvodovej správy vychádza právna úprava flexibilného pripojenia zo znenia smernice (EÚ) 2024/1711, ktorá novelizovala smernicu (EÚ) 2019/944.

^[2] Ust. § 2 písm. b) bod 46 Zákona o energetike.

^[3] V nadväznosti na článok 2 bod 15a Smernice EÚ) 2019/944 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, v znení smernice (EÚ) 2024/1711 , ktorý na úrovni práva EÚ definuje pojem „zmluva o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú“.

^[4] Ust. § 26 ods. 25 zákona o energetike.

^[5] Ust. § 26 ods. 26 zákona o energetike.

^[6] Viď ust. § 17c ods. 3 zákona o energetike.

^[7] Ust. § 31 ods. 16 v spojení s ods. 17 zákona o energetike.