4 FEBRUÁR 2021
4 FEBRUÁR 2021
autor článku
Partner
Advokátka
Téma výstavby a pripojenia nového obnoviteľného zdroja energie (OZE) je v súčasnosti pre mnohých výrobcov zelenej energie zdrojom sklamania. Samotná výstavba zdroja je samozrejme v teoretickej rovine realizovateľná, problém však nastáva vtedy, ak potenciálny výrobca zistí, že ho nebude môcť pripojiť do distribučnej sústavy. Regionálne distribučné spoločnosti totižto od roku 2013 zastávajú zhodný názor, že v sústave jednoducho nie je kapacita na pripájanie žiadnych nových zdrojov. A to ani do miestnych distribučných sústav (MDS). Postaviť na Slovensku obnoviteľný zdroj energie s vyšším výkonom ako 10 kW tak je od roku 2013 takmer nemožná úloha. Ak sa to aj náhodou nejakému šťastlivcovi podarí, ide skôr o výnimku z pravidla.
Dlho očakávaná (a nesmierne žiadaná) zmena nastala v roku 2019, kedy vstúpila do účinnosti veľká novela zákona o podpore OZE. Okrem iných významných zmien priniesla aj čiastočné prelomenie stop stavu. Touto novelou sme sa zaoberali už v našom článku Legislatívna „smršť“ prináša zásadné zmeny a nové príležitosti v slovenskej energetike, ktorý bol zverejnený v čísle 1/2019.
O prelomenie stop stavu sa novela snažila hneď niekoľkými spôsobmi.
V prvom rade stanovila, že Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej iba Ministerstvo) každoročne do 30. júna zverejňuje na svojom webovom sídle inštalovaný výkon nových zariadení na výrobu elektriny z OZE a KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla), podporovaných doplatkom, ktoré je možné pripojiť do sústavy.
V druhom rade sa do zákona o podpore dostal nový druh podpory – príplatok. Poskytovaný má byť zariadeniam s celkovým inštalovaným výkonom od 10 kW do 50 MW. Je určený ako rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny, ktorú vypočítava Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Vyplácať sa má po dobu 15 rokov.
Aj napriek týmto snahám sa však v praxi vyskytli prekážky, kvôli ktorým je pripojenie nových zdrojov stále neľahkou úlohou.
Ako sme uviedli, prvou príležitosťou bola možnosť pripojenia nových zdrojov na doplatok, a to podľa dostupných kapacít na pripojenie, zverejňovaných na ročnej báze Ministerstvom.
Aj napriek tomu, že Ministerstvo nezaháľa a od roku 2019 (vrátane kapacity na rok 2021) „umožnilo“ pripojiť v rámci celého Slovenska celkovo 39 MW zariadení OZE a 21 MW zariadení KVET, možnosti pripájania sú stále limitované. Podpora doplatkom je totižto poskytovaná za veľmi obmedzených podmienok a pre relatívne malé výkony. Z OZE napríklad dostanete doplatok len na zariadenie využívajúce vodnú energiu, geotermálnu energiu, bioplyn, skládkový plyn alebo plyn z čističiek odpadových vôd, pričom celkový inštalovaný výkon tohto zdroja nesmie presiahnuť 500 kW. Zdroje KVET zase dostanú doplatok len, ak majú celkový inštalovaný výkon do 1 MW, minimálne 60 % vyrobeného tepla využívajú na dodávku tepla do systému centrálneho zásobovania teplom a dosahujú najmenej 10% úsporu primárnej energie.
Zároveň, keďže Ministerstvo stanovuje dostupnú kapacitu pre troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, tí sa netaja názorom, že nové zdroje na doplatok je možné pripájať iba do regionálnych distribučných sústav. Pripojenie zdrojov s doplatkom do MDS tak môže byť prinajmenšom problematické.
Čo sa týka príplatku, ten stále čaká na prvého výrobcu. Dôvod je jednoduchý – získať právo na podporu príplatkom je možné iba na základe úspechu vo výberovom konaní, tzv. aukciách. Tieto aukcie má organizovať Ministerstvo.
Začiatkom roka Ministerstvo takúto aukciu aj skutočne iniciovalo. Vo februári 2020 zverejnilo na svojej stránke výzvu na predkladanie ponúk do aukcie, v ktorej plánovalo „rozdeliť“ 30 MW inštalovaného výkonu. Aukcia bola vyhlásená pre nasledovné nové zdroje:
Jediným kritériom úspechu v aukcii mala byť ponúknutá cena, pričom výzva stanovila maximálnu ponúknutú cenu vo výške:
Prvotné nadšenie budúcich výrobcov však rýchlo prešlo, keďže Ministerstvo ani nie 2 mesiace od vyhlásenia aukcie pristúpilo k jej zrušeniu. Dôvodom mala byť epidemiologická situácia, spojená so šírením ochorenia COVID-19.
Teraz sa však v kuloároch energetického trhu objavili nové informácie. Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek sa totižto na jesenných odborných konferenciách a diskusiách nechal počuť, že Ministerstvo plánuje opätovné spustenie zrušenej aukcie, a to ešte koncom tohto roka. Podmienky novej aukcie by mali kopírovať podmienky tej zrušenej, avšak má dôjsť k zvýšeniu inštalovaného výkonu zariadení z pôvodných 30 MW až na 50 MW. Tieto informácie však v čase publikovania tohto článku nie sú oficiálne zverejnené.
Toto vyhlásenie samozrejme opätovne rozvírilo energetické vody. Je tak možno predpokladať, že v dohľadnej dobe sa mnohým výrobcom opätovne podarí nejaký ten obnoviteľný zdroj nielen postaviť, a tentoraz dokonca (pravdepodobne) už aj pripojiť.
Povedzme, že investor bude úspešný v aukcii na výstavbu nového zdroja. Akými procesmi musí prejsť, aby zariadenie na výrobu energie z OZE uviedol do komerčnej prevádzky? Začneme rovno doslova „od podlahy“, a to oblasťou stavebníctva. V prvom rade je totižto potrebné vyriešiť otázku, kde bude obnoviteľný zdroj umiestnený.
Ak si chce výrobca postaviť zdroj na pozemku (teda nie napr. na streche budovy), je z hľadiska celého procesu dôležité umiestnenie na správnom pozemku. Z právneho hľadiska totižto nie je možné takúto stavbu postaviť na akomkoľvek pozemku, ale iba na takom, na ktorom to je povolené právnymi predpismi.
Pri výbere správneho pozemku je potrebné skúmať dve roviny – rovinu charakteru územia podľa územného plánu obce, v ktorej má zdroj stáť, a rovinu druhu pozemku, na ktorom sa má stavať.
Územný plán obce rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie daného územia. Zjednodušene povedané, ide o akúsi „mapu“, v ktorej je určené, kde sa čo môže postaviť.
Z hľadiska územného plánu obce je umiestnenie obnoviteľného zdroja energie možné len na územiach, ktoré sú v územnom pláne príslušnej obce určené z hľadiska funkčného územia pre výrobu, teda na výrobných územiach. Ak však výrobca už pozemok kúpený alebo prenajatý má, a tento nie je evidovaný v danom územnom pláne obce ako výrobné územie, nie je ešte potrebné zúfať. Stále existuje možnosť pristúpiť k zmene územného plánu danej obce. Ide však o pomerne zložitý proces. Navyše, nie každé územie môže byť jednoducho „zmenené“ na výrobné územie, ale musí spĺňať stanovené podmienky. Táto zmena musí byť navyše schválená orgánom, ktorý schválil pôvodný územný plán.
Druhú rovinu tvorí správny výber charakteru pôdy daného pozemku. Stavebný zákon totižto jednoznačne určuje, že stavbu možno realizovať len na stavebnom pozemku. Stavebným pozemkom je územie určené územným plánom obce, územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Kataster nehnuteľností však označenie „stavebný pozemok“ nepozná. Stavebné pozemky sú v katastri nehnuteľností vedené ako „zastavaná plocha a nádvorie“, prípadne ako „ostatná plocha“. Podľa katastra nehnuteľností si tak môžete jednoducho pozrieť, ktorý pozemok je vhodný na zástavbu.
V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že umiestniť obnoviteľný zdroj je možné aj na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku. Tieto pozemky sú v katastri nehnuteľností vedené ako „orná pôda“, „chmeľnice“, „vinice“, „ovocné sady“, „záhrady“, „trvalé trávne porasty“, či „lesné pozemky“. Aby sa však na takomto pozemku mohlo stavať, je potrebné jeho vyňatie z poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu. Vyňatie predstavuje z právneho hľadiska zmenu druhu pozemku. Vyňatím pozemku sa v katastri nehnuteľností zmení druh pozemku z napr. „orná pôda“ na „ostatná plocha“.
Z časového hľadiska môže byť vyňatie buď trvalé, alebo iba dočasné. Poľnohospodársky pozemok je možno dočasne vyňať na obdobie 10 rokov, pričom pre solárne elektrárne umožňuje zákon predĺženie o maximálne ďalších 10 rokov. Lesné pozemky je možno dočasne vyňať maximálne na 20 rokov. Dočasné alebo trvalé vyňatie poľnohospodárskej a lesnej pôdy zároveň podlieha povinnosti platenia jednorazového odvodu štátu. Výška odvodu závisí od toho, či sa pôda odníma dočasne alebo natrvalo a tiež sa posudzuje bonita odnímanej pôdy. Čím bonitnejšia pôda sa odníma, tým viac si výrobca priplatí. Pri lesných pozemkoch sa výška odvodu odvíja aj od lokality (napr. pre určité okresy ako Senec, Šaľa, Galanta, Komárno sa základná výška odvodu zvyšuje až o 50 %).
Po uplynutí doby dočasného vyňatia pôdy je výrobca povinný pozemok rekultivačnými opatreniami uviesť do pôvodného stavu pred jeho vyňatím.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že cieľom štátu je obmedziť výstavbu FVE na poľnohospodárskych pozemkoch. O tomto trende svedčí aj spomínaná aukcia Ministerstva, ktorá vo výzve uviedla, že príplatok bude poskytnutý na FVE s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW do 2 MW nachádzajúce sa na pozemku, ktorý ku dňu vyhlásenia výberového konania nie je poľnohospodárskym druhom pozemku – t. j. nie je v evidovaný v katastri nehnuteľností ako „orná pôda“, „chmeľnice“, „vinice“, „ovocné sady“, „záhrady“ a „trvalé trávne porasty“. Tento pozemok tak musel byť z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyňatý už pri vyhlásení aukcie. Je možné očakávať, že túto podmienku stanoví aj nová aukcia. Ideálne teda je, aby si budúci výrobca elektriny zo solárnej energie „zabezpečil“ vhodný pozemok už pred vyhlásením ďalšej aukcie.
Ak si výrobca elektriny otázky spojené s umiestnením pozemku vyriešil, je možné pristúpiť k samotným povoľovacím procesom. V tomto prípade je tak potrebné prejsť územným konaním, ktorého výsledkom je územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Následne stavebník postupuje do stavebného konania, ktorého výsledkom je vydanie stavebného povolenia. Celý proces je zavŕšený vydaním kolaudačného rozhodnutia v kolaudačnom konaní.
Upozorňujeme aj na možnosť výrobcov umiestniť si FVE nielen na pozemku, ale inštalovať ho na strešnej konštrukcii budovy alebo na jej obvodovom plášti. Aj v tomto prípade je potrebné absolvovať vyššie uvedený povoľovací proces. V prípade, ak však bude zdroj slúžiť primárne na výrobu elektriny pre dodávku do distribučnej sústavy (zdroj bude mať vývod aj do distribučnej sústavy), tak tu už vzniká nová prevádzka výrobného charakteru. V tomto prípade je pred inštaláciou potrebné pristúpiť k zmene v užívaní stavby, keďže nová prevádzka mení a rozširuje účel užívania stavby oproti účelu, na ktorý bola pôvodná stavba povolená a následne skolaudovaná.
Druhou dôležitou oblasťou, ktorou musí budúci výrobca prejsť, je oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental impact assessment – EIA). Pre niektoré projekty môže predstavovať náročnú, či dokonca nezdolateľnú prekážku. Ide totižto o komplexný, zložitý a zdĺhavý proces s často absolútne neistým výsledkom.
Smerodajným právnym predpisom je tu zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Budúceho výrobcu bude zaujímať najmä príloha č. 8 tohto zákona, v ktorej je stanovené, aké činnosti podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. V prípade, ak ním zamýšľaná činnosť v prílohe č. 8 nie je, posúdenie vplyvov na životné prostredie nemusí jeho zdroj vôbec absolvovať.
Pre niektoré činnosti sa musí EIA vykonať automaticky. Ide napríklad o FVE s inštalovaným výkonom od 50 MW, vodné elektrárne od 0,1 MW a všetky veterné elektrárne bez ohľadu na veľkosť inštalovaného výkonu. Pri týchto zdrojoch sa predpokladá, že vplyv ich činnosti na životné prostredie je natoľko závažný, že vykonanie EIA je nevyhnutné hneď od začiatku. Celé konanie začína vypracovaním zámeru a končí vydaním záverečného stanoviska. V priemere je potrebné sa pripraviť na 1 – 2 roky dlhé konanie.
Pre niektoré iné špecifické činnosti však EIA nemusí byť automatická. Je možné, že činnosť bude potrebné posúdiť iba v samostatnom konaní odlišnom od EIA. Ide o zisťovacie konanie, alebo tzv. screening. Cieľom zisťovacieho konania je posúdiť, či pre danú činnosť je potrebné vykonať EIA, alebo nie. Ide teda buď o akýsi „medzistupienok“ k EIA, alebo o uzavretie, že vykonanie EIA nie je nutné. Príloha č. 8 zákona presne vymedzuje, ktoré činnosti je potrebné v takomto zisťovacom konaní posúdiť. Nájdete tu napríklad FVE s inštalovaným výkonom od 5 MW do 50 MW, alebo vodné elektrárne do 0,1 MW. FVE s inštalovaným výkonom do 5 MW sa však tieto procesy netýkajú.
Kľúčovým dokumentom z oblasti energetickej legislatívy, ktorý musí budúceho výrobcu zaujímať, je osvedčenie na výstavbu zariadenia.
Ide o dokument upravený v zákone o energetike, ktorý potvrdzuje, že nové zariadenie na výrobu elektriny bude v súlade s energetickou politikou SR a spĺňa požadované kritériá. O vydanie osvedčenia je potrebné písomne požiadať Ministerstvo hospodárstva SR, pričom ak je takýto zámer v súlade s energetickou politikou, Ministerstvo ho vydá do 60 – 90 dní.
V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že žiadosť výrobcu musí okrem základných údajov, ako sú identifikačné údaje a investičný zámer, obsahovať aj stanovisko prevádzkovateľa distribučnej sústavy, do ktorej bude zariadenie pripojené. Potrebné je aj stanovisko prevádzkovateľa prenosovej sústavy a ak bude mať zdroj celkový inštalovaný výkon nad 1 MW, výrobca musí mať aj stanovisko ÚRSO. Zároveň pre zariadenia KVET platí, že pri vydávaní osvedčenia sa postupuje aj podľa zákona o tepelnej energetike.
Aj v tomto prípade však zákon špecifikuje zdroje, pri ktorých nie je výstavba zariadenia podmienená vydaním osvedčenia. Ide o FVE s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane a, ak je využívaný iný energetický zdroj, ako je slnečná energia, tak do 1 MW vrátane.
Platnosť vydaného osvedčenia je 3 roky, pričom výrobca má povinnosť raz ročne informovať Ministerstvo o postupe výstavby zdroja.
Okrem vyššie uvedených procesov sa budúci výrobcovia nevyhnú aj množstvu iných „papierovačiek“ a byrokracii. Toto v sebe zahŕňa nielen riešenie otázok financovania projektu, či potreby uzatvorenia príslušnej zmluvnej dokumentácie, ale aj finálnych krokov, ako získanie povolenia na podnikanie v energetike, vydanie cenového rozhodnutia, vykonanie funkčnej skúšky a iné nevyhnutné kroky. V tomto prípade je potrebné riadiť sa aj prevádzkovými poriadkami a inými záväznými dokumentami jednotlivých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktoré tieto postupy pomerne detailne popisujú.
Bez ohľadu na všetky tieto procesy je ale na konci dňa nevyhnutné pripojenie postaveného zdroja do distribučnej sústavy. Právne prepisy stanovujú, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy pripojí zdroj do sústavy v prípade, ak spĺňa technické a obchodné podmienky pripojenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Avšak ako sme už spomínali v úvode, práve toto je moment celého procesu, v ktorom výrobcovia v súčasnosti len ťažko vedia uspieť.
Zostáva už iba dúfať, že v prípade výstavby a pripájania nových zdrojov svitá na nové, lepšie časy.
Predsa len, do roku 2030 sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie vo výške 19,2 % (v roku 2018 sme boli na 11,89 %). Uvedené sa nedá dosiahnuť inak, ako odchýlením sa zo zabehnutých koľají.
Zdieľať článok
Vládny návrh zákona má novelizovať viacero energetických predpisov. Vybrali sme z neho 10 zmien, ktoré by mohli zaujímať prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav (MDS) a prevádzkovateľov nadväzujúcich distribučných sietí, do ktorých je pripojených menej ako 100 000 odberných miest, resp. lokálnych distribučných sietí (LDS).
17 APRÍL 2024
Nové nariadenia vlády SR upravujú otázky cenovej regulácie. MH SR avizuje ďalšiu pomoc s vysokými cenami energií.
20 FEBRUÁR 2023
Vláda SR nariadeniami zastropovala nárast cien energií a ÚRSO rozhodol o finálnej podobe regulovaných cien elektriny, plynu i tepla.
19 JANUÁR 2023