Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator

21 NOVEMBER 2025

Novinky v envirolegislatíve za október 2025

 

autor článku

Šimon Hudák

PARTNER

Máme pre vás prehľad toho najdôležitejšieho čo sa udialo a čo ovplyvní váš biznis či projekty.

Čo znamená zavedenie zjednoteného povoľovania v rámci EIA? Čo prináša nový zákon o Envirofonde? Aké sú podmienky predkupného práva štátu na účasť v spoločnostiach prevádzkujúcich vodovody, či kanalizácie?

Prinášame odpovede na otázky a kľúčové právne novinky z oblasti životného prostredia za uplynulý mesiac, ktoré by vám nemali uniknúť.

Tentokrát to však bude o čosi iné. Prinášame vám novinku. Z nášho monitoringu stavebníctva a envirolegislatívy sa stanú dva samostatné monitoringy. Osobitne pre Vás budeme každý mesiac sledovať (i) stavebníctvo a regulačné prostredie a samostatne (ii) oblasť životného prostredia. Prinesieme vám tak viac podstatných informácií a pomôžeme vám ešte lepšie sa zorientovať v spleti regulačných predpisov.

Celý monitoring so všetkými detailmi a zaujímavosťami si môžete pohodlne stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prajeme pohodové a inšpiratívne čítanie!

1.         AKO SA ZMENILA LEGISLATÍVA?

Zmonitorovali sme za Vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac a identifikovali sme nasledovné zmeny.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, EIA, IPKZ A ODPADY
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonováno
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredínie
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinynie
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonováno
Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonováno
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)áno
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonováno
Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadochnie
Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadovnie
Vyhláška č. 248/2023Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušianie
Vyhláška č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolínie
Vyhláška č. 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušianie
Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákonanie

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

     Zjednotené povoľovanie pre OZE

Dňa 21.10.2025 pribudla v Zbierke zákonov vyhlásená novela č. 269/2025 Z. z. ktorou sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ).

V rámci EIA sa zavádza najmä inštitút zjednoteného povoľovania pre elektrárne OZE (s výnimkou niektorých druhov). Pre veterné parky bude zjednotené povoľovanie možné v rámci tzv. akceleračných zón, pričom toto povoľovanie bude vykonávať Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá bude zároveň vykonávať pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu.

Taktiež po novom budú veterné parky schvaľované len vtedy, keď s nimi budú súhlasiť tri dôležité
strany - dotknutá obec, regulátor energetiky a prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Stačí však, aby jeden z nich povedal nie, a povolenie nebude vydané.

V pôvodnom návrhu novely EIA sa rátalo s tým, že lanovky či hotely v chránených územiach by mali prechádzať jednoduchším procesom posudzovania - prakticky rovnako ako keby boli mimo týchto oblastí. Konkrétne, posudzovanie navrhovanej činnosti by sa napríklad spustilo len vtedy, ak by to vyplynulo zo zisťovacieho konania.

Pozmeňovací návrh, však túto úpravu vyškrtol. Dôvodom bolo, že takéto uvoľnenie pravidiel by išlo proti cieľom Plánu obnovy a nijako nesúvisí s predmetom reformy obnoviteľných zdrojov.

Návrhu sme sa z dôvodu jeho doručenia do NR SR venovali v monitoringu za mesiac september.

Novela zákona je účinná od 1.11.2025, s výnimkou niektorých ustanovení o integrovanom povoľovaní, ktoré nadobudnú účinnosť od 1.1.2027. Znenie novely nájdete TU.

     Predkupné právo štátu k spoločnostiam v sektore vodovodov a kanalizácií

Dňa 14.10.2025 pribudol v Zbierke zákonov zákon č. 263/2025  Z. z., ktorý novelizuje (okrem iného) zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon).

Hlavným cieľom novely bolo zaviesť predkupné právo štátu k majetkovej účasti v spoločnosti, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu, alebo verejnej kanalizácie. Zákonodarca to odôvodnil napríklad potrebou štátu vlastniť strategickú infraštruktúru, či potrebou ochrany verejnej infraštruktúry.

Toto predkupné právo sa nezapisuje do nijakého registra a má byť adresované Ministerstvu životného prostredia. Envirorezort bude mať následne lehotu jedného roka na rozhodnutie, či túto ponuku prijíma. Pokiaľ ponuku neprijme, predkupné právo zanikne.

Vo vodnom zákone sa zavádza možnosť pre správcu vodohospodársky významných tokov stavať verejné vodovody a verejné kanalizácie, či už samostatne, alebo pomocou subdodávateľa.

Novela je účinná od 14.10.2025 a jej znenie nájdete TU.

     Skládky bude uzatvárať poverená organizácia

Dňa 21.10.2025 pribudol v Zbierke zákonov zákon č. 273/2025 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a iné prepisy z oblasti práva životného prostredia - zo sledovaných zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd  a zákon č. 39/2013 Z. z.  o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Kľúčovou úpravou je presun povinnosti zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov na Envirorezortom poverenú organizáciu.

Doterajšia legislatíva stanovovala, že tieto povinnosti má zabezpečovať štátny orgán, ktorý skládku povolil. V praxi to viedlo k absurdným situáciám — ak orgán nestihol zabezpečiť uzavretie skládky v lehote, ktorú sám určil, vznikala mu povinnosť uložiť sankciu sám sebe. Novela má túto nelogickosť odstrániť.

Náklady na uzavieranie a rekultiváciu skládok zo strany poverenej organizácie budú hradené z účelovej finančnej rezervy, prípadne z poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré bude ministerstvo následne vymáhať od pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov.

Taktiež má prísť k tvrdšej sankcii pre fyzické osoby, ktoré či už ako živnostníci, alebo ako štatutári nesplnili povinnosť uzavretia a starostlivosti o skládku odpadov. Tieto osoby budú mať okrem pokuty aj obmedzený prístup k funkcii člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo na dobu tri roky.

Novela zároveň reaguje na prípady, keď neuzavreté a nezrekultivované skládky môžu spôsobiť environmentálnu škodu alebo jej hrozbu. Preventívne a nápravné opatrenia v takýchto situáciách sa po novom nebudú vykonávať podľa Zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôdale aj priamo podľa Zákona o odpadoch.

Novela je účinná od 1.1.2026 a jej znenie nájdete TU.

2.     ČO SA CHYSTÁ?

     Nový Zákon o Envirofonde - bez MPK a v skrátenom legislatívnom konaní 

Do parlamentu bol doručený návrh nového Zákon o Environmentálnom fonde („Envirofond). Návrh neprešiel riadnym pripomienkovým konaním a v parlamente sa bude prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní.

Podľa návrhu má po novom minister životného prostredia rozhodovať o každej dotácii, úvere či úhrade nákladov z Envirofondu s výnimkou Modernizačného fondu, kde slovo dostane špeciálna komisia. 

Zákon zároveň zovšeobecňuje, na čo všetko sa dajú prostriedky z Envirofondu využiť. Medzi povolené výdavky sa napríklad dostáva aj úhrada pokút, ktoré Slovensko dostane od EÚ za porušovanie environmentálnych pravidiel.

Zavádza sa aj možnosť, aby Envirofond sám pôsobil ako organizácia zodpovednosti výrobcov. Tieto organizácie si pritom môžu nechať na svoju prevádzku najviac 10 % z peňazí, ktoré im výrobcovia poskytnú na plnenie povinností.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium procesu nájdete TU.

     Nové trestné sadzby a trestné činy proti životnému prostrediu 

Do 03.11.2025 prebiehalo pripomienkové konanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Okrem úpravy niektorých skutkových podstát už existujúcich trestných činov proti životnému prostrediu sa navrhuje zaviesť aj nové trestné činy proti životnému prostrediu.

Novinkou bude možnosť uložiť páchateľom trestných činov proti životnému prostrediu povinnosť odstrániť škodlivý následok trestného činu, alebo trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Taktiež sa navrhuje, aby vyplatené sumy peňažných trestov uložených za trestné činy proti životnému prostrediu boli príjmom Envirofondu.

Vo všeobecnosti platí, že sadzby súčasných trestných činov proti životnému prostrediu sa v súlade s európskou smernicou zvyšujú, čím dochádza ich zaradeniu do kategórie zločinov. Kompenzačným návrhom k vyšším trestným sadzbám je návrh rozšírenia oprávnení prokurátora využívať prostriedky odklonov aj pri zločinoch (v prípadoch, keď to nebolo možné), a to v záujme prispieť k obnove životného prostredia ako preferovaného riešenia pred represívnou funkciou.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium procesu nájdete TU.

     Navrhuje sa rozšíriť zákon o IKPZ

Do 28.10.2025 bolo možné zaslať vyjadrenia k PI návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súlade s európskou legislatívou sa navrhuje napríklad rozšírenie pôsobnosť zákona na nové odvetvia (najmä ťažbu a úpravu kovových rúd, výrobu batérií a intenzívny chov hospodárskych zvierat), zavedenie povinnosti systému environmentálneho manažérstva pre dotknuté zariadenia, či elektronizácia povoľovacieho procesu.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium procesu nájdete TU.

3.     MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

■    Emisné povolenky, len aby sa nezabudlo

Pripomíname, že dňa 1.10.2025 nadobudla účinnosť už staršia novela zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Hlavnou zmenou novely bolo zavedenie nového systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov pre odvetvie pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia, v ktorých sa má dosiahnuť zníženie emisií o 42 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

Cieľom bolo najmä prispôsobiť doterajšie nastavenie systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii pre štvrté obchodovateľné obdobie (2021 – 2030), rozšírenie EU ETS a zavedenie nového systému obchodovania pre dosiahnutie celoeurópskeho redukčného cieľa.

Znenie zákona č. 414/2012 Z. z. účinné od 01.10.2025 do 31.12.2025 nájdete TU.

     Výzva na dekarbonizáciu priemyslu

Envirorezort ohlásil spustenie druhej výzvy za 150 miliónov eur na dekarbonizáciu priemyslu, ktorá má pomôcť podnikom najmä znížiť ich náklady na emisné kvóty vďaka zníženiu vyprodukovaných emisií skleníkových plynov. Výzva je financovaná z Modernizačného fondu.

Získať dotáciu môžu priemyselné podniky spadajúce pod Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Minimálna ani maximálna výška poskytnutých finančných prostriedkov v rámci jednej žiadosti pritom nie je stanovená.

Najdôležitejším výberovým kritériom bude najnižšia suma žiadaného príspevku za ušetrenú tonu emisií a absolútne zníženie emisií. Rovnako je podmienkou zníženie emisií z prevádzky podniku aspoň o 10 000 ton ekvivalentu CO2 v porovnaní s referenčným obdobím.

Viac o výzve sa dočítate na tomto odkaze.

     MŽP posúdi akceleračné zóny pre veterné parky

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR spustilo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre dve akceleračné zóny veterných parkov, ku ktorým sa v Pláne obnovy a odolnosti SR zaviazala predošlá vláda. Jedna zóna má byť na východe Slovenska pri Michalovciach a druhá na západnom Slovensku pri Hlohovci.

Proces EIA je v prípade akceleračných zón na úplnom začiatku, zároveň ale nie je povoľujúcim konaním. V rámci konania odborníci ministerstva životného prostredia dôsledne vyhodnotia predloženú projektovú dokumentáciu, aby vplyvy projektov veterných parkov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva boli riadne posúdené. Povoľujúcimi orgánmi akceleračných zón budú dotknuté samosprávy.

Envirorezort počas funkčného obdobia súčasnej vlády doteraz nevydal žiadne súhlasné stanovisko z procesov EIA, ktoré by umožnilo výstavbu akéhokoľvek veterného parku na Slovensku.

Viac o posúdení veterných parkov sa dočítate na tomto odkaze


Monitoring za mesiac október 2025 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.


Právne upozornenie

Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu energetickej legislatívy. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom. 


Zdieľať článok

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky články