15 DECEMBER 2025
autor článku
PARTNER
Máme
pre vás prehľad toho najdôležitejšieho čo sa udialo a čo ovplyvní váš biznis či
projekty.
Začalo sa pripomienkové
konanie Stratégie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035.
Kto zaplatí sanáciu environmentálnych záťaží ak pôvodca nie je známy? Ako
ovplyvní modernizácia úpravne vody v Hriňovej kvalitu zásobovania pitnej
vody pre tisíce obyvateľov?
Prinášame odpovede na
otázky a kľúčové právne novinky z oblasti životného prostredia za uplynulý
mesiac, ktoré by vám nemali uniknúť.
Celý monitoring so
všetkými detailmi a zaujímavosťami si môžete pohodlne
Prajeme pohodové a inšpiratívne čítanie!
Zmonitorovali sme za vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, EIA, IPKZ A ODPADY Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nie Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nie Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) nie Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch nie Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov nie Vyhláška č. 248/2023Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia nie Vyhláška č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí nie Vyhláška č. 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia nie Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona nie
Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme
zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke
zákonov za uplynulý mesiac.
V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac november 2025 publikované žiadne zmeny sledovaných právnych predpisov. Zaujať by vás však mohli naše ďalšie novinky.
Do 28.11.2025
prebiehalo pripomienkové konanie k návrhu novej vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú kritériá
trvalej udržateľnosti.
Návrh tejto vyhlášky sa týka transpozície
smernice Európskeho parlamentu a Rady pokiaľ ide o podporu energie z
obnoviteľných zdrojov a z dôvodu zapracovania zmien, ktoré
vyplynuli z aplikačnej praxe.
V novej vyhláške už nie je povinné podávať ročné správy o plnení cieľov znižovania emisií
skleníkových plynov. Povinnosti týkajúce sa emisií v životnom cykle
pohonných látok a dodávanej energie v cestných vozidlách sa úplne vypúšťajú.
Dopĺňajú sa nové limity úspor emisií skleníkových plynov pre zariadenia vyrábajúce
elektrinu, teplo a chlad. Aktualizuje sa zoznam kritérií pre biopalivá,
biokvapaliny, palivá z biomasy a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického
pôvodu v súlade so smernicami EÚ. Zavádza sa odkaz na konkrétne vykonávacie
nariadenia EÚ, ktoré upravujú spôsob overovania týchto kritérií.
Upravuje sa systém hmotnostnej bilancie palív z
obnoviteľných zdrojov a spôsob, akým odborné osoby kontrolujú
dodržiavanie kritérií udržateľnosti. Slovenský hydrometeorologický ústav má novú
kompetenciu kontrolovať aj certifikačné orgány fungujúce dobrovoľne na území
Slovenskej republiky.
Upresňuje sa, akým
spôsobom sa vkladajú údaje do databázy EÚ a aké údaje sa
zasielajú v rámci dodávateľského reťazca.
Prílohy vyhlášky (č. 1 – 6.) boli aktualizované - energetický
obsah palív, metodika výpočtu vplyvu palív na emisie, sadzobník poplatkov a
zoznam preberaných právnych aktov EÚ.
Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.
Koncom novembra sa
začalo pripomienkové konanie k Stratégii odpadového hospodárstva Slovenskej
republiky do roku 2035, pričom posledný dňom štádia bol 02.12.2025. Predkladateľom
je Ministerstvo životného prostredia SR v súlade s právom EÚ a zákonom o
odpadoch.
Dokument je
spoločným strategickým dokumentom zahŕňajúcim
Obsahuje základné údaje o SR, charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva vrátane vzniku a nakladania so všetkými odpadmi podľa definície zákona o odpadoch.
Podrobne sa venuje komunálnemu odpadu, nebezpečnému odpadu, vyhradeným a osobitným prúdom odpadov, triedenému zberu a biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom.
Rozoberá infraštruktúru zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov (kompostárne,
recyklačné zariadenia, zariadenia na energetické využitie odpadu, skládky), systémy zberu odpadu a potreby investícií. Stanovuje všeobecné politiky odpadového hospodárstva, opatrenia na predchádzanie a boj proti znečisťovaniu odpadom a rieši aj
financovanie z pohľadu rozšírenej zodpovednosti výrobcov,
poplatkov za komunálny odpad a Environmentálneho fondu.
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2035
v zmysle tohto plánu je udržateľné odpadové hospodárstvo zamerané na
postupný prechod k obehovému hospodárstvu.
Tento cieľ zahŕňa
komplexnú škálu činností, opatrení, legislatívnych zmien a finančnej podpory tak, aby
reflektovali priority hierarchie odpadového hospodárstva.
Dokument upravuje
záväznú hierarchiu odpadového hospodárstva, zásady udržateľnej výroby a
spotreby, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a požiadavky na dostatočnú
infraštruktúru bez nadmerných kapacít na spracovanie zmesového odpadu.
Zdôrazňuje odpad ako zdroj, ochranu zdrojov kritických surovín, predchádzanie
vzniku odpadu vrátane potravinového, oblasť textilu a význam komunikačných a
vzdelávacích iniciatív.
Sprievodnú
dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.
Trnavský samosprávny
kraj nie je spokojný s pokračovaním predprípravného procesu v rámci
posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Predseda samosprávy
spochybňuje, že celkové uskutočnenie výstavby veterných elektrární môže mať
dobrý dopad a žiada orgány verejnej správy o zapojenie všetkých
dotknutých obcí do schvaľovacieho procesu – Hlohovec, Galanta, Nitra.
Podľa vyjadrenia MŽP SR nie je EIA
povoľovacím procesom, čo znamená, že práve samosprávy budú mať následne slovo
v tom, či sa výstavba veterných elektrárni nakoniec povolí.
Sprievodnú informáciu nájdete TU a aktuálne štádium
EIA nájdete TU.
Keďže medzi
základné priority environmentálnej politiky patrí aj prijímanie opatrení na
sanáciu environmentálnych záťaží, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky navrhuje nový postup na riešenie týchto problémov v
oblasti, kde nie je možné identifikovať pôvodcu znečistenia.
K návrhu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o určení
príslušného ministerstva podľa zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých
opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dávame do pozornosti,
že 11.11.2025 bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie a materiál
je v súčasnosti v stave vyhodnocovania pripomienok.
Podstatou predloženého návrhu ministerstva je, určiť, ktoré ministerstvo
má prevziať úlohu „povinnej osoby“ pri sanácii konkrétnych environmentálnych
záťaží, pre ktoré sa nepodarilo identifikovať pôvodcu znečistenia. Tento
krok otvorí cestu k čerpaniu financií z európskych fondov v rámci
Programu Slovensko 2021 – 2027 na prieskum a sanáciu týchto lokalít.
Návrh Ministerstva
životného prostredia SR odporúča, aby bolo MŽP SR určené ako príslušné
ministerstvo pre štyri bratislavské lokality spojené s bývalým Chemickým
závodom Juraja Dimitrova (dnešný Istrochem) – Bratislava, Nové Mesto (výroba
hnojív, gumárenských chemikálií, trhavín a závod Mieru). Po určení ministerstva
vládou bude možné pokračovať v príprave projektov, vypracovaní plánov prác a
následnom financovaní sanácie z európskych fondov a štátneho rozpočtu.
Minister ŽP ohlásil
28.11.2025 uzatvorenie memoranda medzi Vodohodpodárskou výstavbou, Slovenským
vodohospodárskym podnikom, Štátnou ochranou prírody SR a poľovníckymi
organizáciami – Gabčíkovo, Vojka nad Dunajom, Bodíky.
Dohoda sa týka vyhotovenia záchranných
ostrovčekov na celej ramennej sústave rieky Dunaj, ktoré budú vystavané zo
sedimentov dna rieky. Hlavnú technickú a projektovú činnosť bude mať na
starosti Vodohospodárska výstavba.
Sprievodnú informáciu nájdete TU.
Slovenská republika definitívne zapísala svoje
pozitívne stanovisko k návrhu nového aktu EÚ v oblasti
environmentálneho práva v podobe novej idei tzv. prírodných kreditov a vyjadrila tak podporu pre vytvorenie
expertnej pracovnej skupiny pre ďalší rozvoj tejto zaujímavej možnosti
financovania obnovy prírody a biodiverzity.
Prírodné
kredity predstavujú finančnú podporu z verejných prostriedkov pre
ekosystémové služby. Budú poskytované za každé opatrenie, zohľadňujúce prírodu,
ktoré bude zavedené v rámci užívania prírodných zdrojov v súkromnom
sektore. Na zavádzanie kritérií bude oprávnený subjekt musieť byť držiteľom
certifikátu na zavádzanie predmetných opatrení. Možno ho chápať ako jednotku
vyjadrujúcu pozitívny prínos pre prírodu, ktorý vzniká na základe
certifikovaného a nezávisle overeného opatrenia a je meraný uznávanými
ukazovateľmi biodiverzity prispôsobenými konkrétnym podmienkam.
Investovanie do prírody sa stáva bežnou praxou,
pričom prírodné kredity založené na certifikátoch môžu priniesť pridanú hodnotu
tým, že poskytnú overiteľný a štandardizovaný rámec pre financovanie opatrení s
pozitívnym vplyvom na životné prostredie.
Sprievodnú dokumentáciu
nájdete TU.
Dňa 26.11.2025 bolo
skončené pripomienkové konanie k návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky,
ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny (národný park), jeho zóny a ochranné
pásmo nachádzajúci sa v okrese Snina.
Návrh nariadenia upravuje hranice národného parku a ustanovuje zóny
ochrany. Dôvodom zmeny hraníc a zonácie je prehodnotenie tohto územia z
hľadiska stavu biotopov a povahy prírodných hodnôt a cieľov ochrany
a z dôvodu prekrývania s 23 existujúcimi územiami národnej sústavy
chránených území, a to 7 národnými prírodnými rezerváciami, 15 prírodnými
rezerváciami a 1 prírodnou pamiatkou. V zmysle nového návrhu je celková výmera národného parku 31 086,09 ha.
Zavádzajú sa štyri zóny ochrany (A – D) s rozdielnymi stupňami ochrany od 2. po
5. stupeň a definuje aj ochranné pásmo parku. Veľmi podrobne
uvádza jednotlivé parcely, ktoré spadajú do jednotlivých zón. Jeho príloha č. 1
obsahuje vymedzenie hranice národného parku, zón a ochranného pásma.
Príloha č. 2 obsahuje predmet ochrany. Podrobné pravidlá využívania územia budú
upravené programom starostlivosti o chránené
územie.
Súčasťou návrhu je aj zrušenie
starších nariadení súvisiacich s Poloninami a určenie dátumu
predpokladanej účinnosti k 1. januáru 2026.
Sprievodnú dokumentáciu k návrhu
nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.
Zákon o odpadoch
má od novembra v prvom čítaní až 2 návrhy na jeho zmenu z opozičnej
strany Národnej rady SR.
Jedným z predložený
návrhov je novela zákona, ktorej cieľom je upraviť pravidlá tvorby
účelovej finančnej rezervy na uzatvorenie a rekultiváciu skládok tak, aby lepšie
zodpovedala reálnym potrebám. Prevádzkovatelia skládok budú musieť každých päť rokov prehodnocovať
predpokladané náklady na základe aktualizovaného projektu, pričom Ministerstvo
životného prostredia SR použije tieto údaje na výpočet výšky príspevku do
rezervy. Novela zároveň zavádza povinnosť MŽP uvoľniť prostriedky z rezervy
najneskôr do 30 dní od vydania potvrdenia, čím sa má predísť
oneskoreniam, ktoré dnes nútia prevádzkovateľov financovať rekultiváciu z
vlastných zdrojov. Návrh sa vzťahuje aj na skládky, ktoré vznikli pred
účinnosťou novely.
V ďalšom
návrhu sa mal zmeniť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) a odpadového
hospodárstva. Najzaujímavejšie zmeny sa týkajú :
Sprievodnú
informáciu nájdete TU a TU.
Koncom novembra sa
spustila možnosť vyjadrovať sa k predbežnej informácii
o pripravovanej zmene zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.
Cieľom návrhu zmeny
zákona je najmä:
V súvislosti s
Modernizačným fondom sa plánuje rozšírenie oprávnení Komisie pre Modernizačný
fond spôsobom, aby mohla určiť výšku prostriedkov z Modernizačného fondu, ktoré
budú vedené ako príjem účtu Slovenskej agentúry životného prostredia.
Tieto prostriedky
sú určené najmä na financovanie schváleného investičného zámeru – dotačnej
schémy na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií skleníkových
plynov v domácnostiach s nízkymi príjmami v rokoch 2025 – 2026.
Tiež plánuje
doplnenie právneho rámca pre možnosť poskytnutia podpory z Modernizačného fondu
prostredníctvom Ministerstva životného prostredia a Slovenskej agentúry
životného prostredia.
Sprievodnú
dokumentáciu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.
Ministerstvo
životného prostredia (MŽP) SR oznámilo významnú investíciu do
modernizácie vodárenskej infraštruktúry v Hriňovej, ktorá umožní
využitie spolu viac ako 40 miliónov eur na zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej distribúcie pitnej vody pre vyše 170 tisíc
obyvateľov stredného Slovenska.
Vďaka tejto
investícii sa modernizuje viac ako 60-ročná úpravňa vody v
Hriňovej, ktorá čerpá povrchovú vodu z Vodárenskej nádrže Hriňová a zásobuje
časti okresov Zvolen, Detva, Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš.
Viac o modernizácii vodárenskej infraštruktúry
sa dočítate TU.
Európska únia schválila klimatický cieľ znížiť emisie o 90 % do roku
2040 (oproti roku 1990), čo je kľúčový míľnik na ceste k uhlíkovej neutralite.
Dohoda však vznikla až po náročných rokovaniach a obsahuje viaceré kompromisy –
najmä umožnenie využívania medzinárodných emisných kreditov v rozsahu až 5
% a odklad nového systému obchodovania s emisiami ETS2 na rok 2028. Tieto ústupky zmierňujú tlak na priemysel, dopravu a domácnosti v
krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska.
Slovensko patrilo k jedným
z najväčších odporcov pôvodného návrhu a argumentovalo sociálnymi a
ekonomickými rizikami. Krátkodobo získava úľavu najmä automobilový
priemysel a energetika, ktorá sa vyhne okamžitému zdraženiu palív. Dlhodobo však bude
potrebné urýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov, modernizáciu priemyslu a
transparentné riešenie energetickej chudoby.
Slovenské lesy a pôda síce môžu dočasne kompenzovať časť emisií, no ak
ich schopnosť viazať uhlík oslabí sucho, kalamity alebo nadmerná ťažba, úspory
bude nutné hľadať v oveľa náročnejších sektoroch. Celkovo kompromis
umožňuje Slovensku získať čas, no zároveň vytvára tlak na dlhodobé systémové
zmeny, ktoré si vyžiadajú nové investície aj legislatívne úpravy.
Viac
sa dočítate TU.
V priebehu novembra sa konalo niekoľko
konferencií v oblasti vodohospodárstva, ktorých sa zúčastnili aj
zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku, konkrétne:
Bližšie informácie sa dočítate TU, TU a TU.
Monitoring za mesiac november 2025 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.
Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.
Právne upozornenie
Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu energetickej legislatívy. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.
Zdieľať článok