Novinky v envirolegislatíve a odpadoch za marec 2026

Máme pre vás prehľad noviniek za uplynulý mesiac, ktoré by vám nemali uniknúť.

Aké veľké zmeny čakajú ochranu životného prostredia v oblasti ovzdušia a kedy prídu? Aký je dopad rozvoja elektromobility na odpadovú legislatívu? Vyvíja sa nová zonácia v tatranských národných parkoch tým správnym smerom? Ako sú na tom veľké priemyselné projekty z pohľadu životného prostredia?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky vám poskytne náš nový monitoring, ktorý si môžete pohodlne stiahnuť aj vo formáte PDF.

1.    AKO SA ZMENILA LEGISLATÍVA?

Zmonitorovali sme za vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac marec 2026 publikované žiadne zmeny sledovaných právnych predpisov. Okrem toho by vás však mohli zaujímať aj naše ďalšie novinky.

2.    ČO SA CHYSTÁ?

■    Predprípravná fáza pre nové návrhy z oblasti ochrany ovzdušia

V marci prebehla predprípravná fáza týkajúca sa prípravy novej vyhlášky o kvalite ovzdušia, ktorá má nahradiť aktuálne platnú vyhlášku č. 250/2023 Z. z. Ide o transpozíciu novej európskej smernice o kvalite okolitého ovzdušia, prijatej v októbri 2024, ktorú Slovensko musí zapracovať do svojho právneho poriadku najneskôr do decembra 2026. Aktuálna legislatíva síce poskytuje základný rámec, no neobsahuje všetky nové požiadavky, ktoré Európska únia zavádza. Ministerstvo preto pristupuje k tvorbe úplne novej vykonávacej vyhlášky, ktorá má zabezpečiť plnú kompatibilitu s európskymi štandardmi a zároveň posilniť systém riadenia kvality ovzdušia na Slovensku.

Hoci ide zatiaľ len o predbežnú informáciu, už teraz je jasné, že pripravovaný predpis bude rozsiahly a technicky náročný. Smernica totiž zásadne aktualizuje požiadavky na monitorovanie, hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia v členských štátoch. Nová vyhláška tak bude musieť upraviť všetko od členenia územia na hodnotenie znečistenia, cez minimálne počty monitorovacích staníc, až po referenčné metódy merania či pravidlá pre smogové varovné systémy. Súčasťou bude aj rámec pre informovanie verejnosti, obsah programov na zlepšenie kvality ovzdušia či pravidlá pre vozidlá vstupujúce do nízkoemisných zón. Samotné medzirezortné pripomienkové konanie je naplánované na máj 2026, pričom do tohto termínu bude rezort finalizovať paragrafové znenie a technické prílohy novej regulácie.

Predbežná informácia dostupná TU.

Súbežne s prípravou vyhlášky Ministerstvo životného prostredia spustilo aj predprípravnú fázu k novele zákona o ochrane ovzdušia, ktorá je rovnako kľúčová pre transpozíciu novej európskej smernice.

Transpozícia smernice si vyžiada úpravu viacerých ustanovení zákona č. 146/2023 Z. z. Nové európske pravidlá prinášajú rozsiahle požiadavky – od pravidelného preskúmavania vedeckých dôkazov o účinkoch znečistenia na zdravie, cez sprísnené normy kvality ovzdušia odporúčané WHO, až po spoločné kritériá merania, hodnotenia a umiestňovania monitorovacích staníc. Smernica zároveň upravuje podmienky pre výnimky z limitných hodnôt, požiadavky na plány kvality ovzdušia či pravidlá týkajúce sa náhrady škôd na zdraví a prístupu k spravodlivosti.

Pripravovaná novela má okrem transpozície reagovať aj na poznatky z aplikačnej praxe, ktoré ukázali potrebu spresnenia niektorých procesov a povinností. Súčasná legislatíva síce poskytuje základný rámec riadenia kvality ovzdušia, no na plnenie nových európskych štandardov už nestačí.

Predbežná informácia dostupná TU.

Dodržiavanie stanovených noriem je možné zabezpečiť jedine efektívnym monitoringom, preto v súvislosti s úpravou povinností monitorovania emisií a kvality ovzdušia sa pripravujú aj úpravy vyhlášky č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí a vyhlášky č. 299/2023 Z. z. ktorou sa ustanovujú jednotlivé notifikačné požiadavky pre špecifický odbor oprávnených technických činností.

Úprava má zohľadniť nové požiadavky najmä pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov, ako aj pre veľké chovy hospodárskych zvierat, ktoré patria medzi významné zdroje emisií. Nové pravidlá sa týkajú najmä spôsobu monitorovania, rozsahu meraní a technických parametrov, ktoré musia prevádzkovatelia dodržiavať.

Popri transpozícii smernice chce rezort využiť aj skúsenosti z aplikačnej praxe a upraviť ustanovenia, ktoré sa ukázali ako nejednoznačné alebo nedostatočné. Cieľom je zvýšiť presnosť monitorovania, zlepšiť kontrolu nad emisiami a zároveň zabezpečiť, aby požiadavky boli technicky realizovateľné pre dotknuté prevádzky.

Dôvodom zmien v monitorovacích povinnostiach je transponovať smernicu (EÚ) 2024/1785 do júla 2026, pričom, medzirezortné pripomienkové konanie je plánované na marec/apríl 2026.

Predbežná informácia dostupná TU a TU.

■    Implementácia európskej odpadovej legislatívy

MŽP odštartovalo predprípravnú fázu k novele vyhlášky o Katalógu odpadov, ktorá má reagovať na zásadné zmeny v európskej legislatíve týkajúcej sa batérií. Európska únia totiž aktualizovala zoznam odpadov tak, aby odrážal nové chemické zloženia batérií, ich rýchlo sa vyvíjajúci trh a potrebu presnejšieho triedenia a recyklácie. Slovensko musí tieto zmeny premietnuť do svojho Katalógu odpadov najneskôr do novembra 2026, pričom medzirezortné pripomienkové konanie je pripravované na marec 2026.

Pripravovaná vyhláška preto zavedie nové a upravené druhy odpadov pre celý životný cyklus batérií – od výroby, cez samotné odpadové batérie až po odpady vznikajúce pri ich spracovaní. Cieľom je zlepšiť identifikáciu jednotlivých tokov odpadu a podporiť efektívnejšie nakladanie s nimi. Po schválení úpravy budú musieť povoľujúce orgány zosúladiť existujúce oprávnenia na nakladanie s odpadom z batérií s aktualizovaným európskym zoznamom.

Predbežná informácia je dostupná TU.

■    Reparát SR v oblasti obchodovania s emisnými kvótami

Z dôvodu prebiehajúcich konaní o porušení zmlúv v súvislosti s neúplnou transpozíciou niekoľkých európskych smerníc bol do parlamentu predložený vládny návrh novelizácie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.

Návrh má za cieľ najmä odstrániť transpozičné nedostatky, okrem toho obsahuje niektoré legislatívno-technické úpravy.

Predložený návrh zákona si môžete pozrieť TU.

■    Regulácia turistických trás

Do parlamentu bol opätovne predložený návrh zákona týkajúci sa problematiky turistických trás a turistického značenia, ktorého cieľom má byť vytvoriť jednotný právny rámec, ktorý v súčasnej právnej úprave absentuje.

Zákon má legislatívne vymedziť základné pojmy, spôsob značenie turistických trás, upraviť práva a povinnosti dotknutých subjektov (turistov, správcov, vlastníkov a nájomcov pozemkov), zaviesť register turistických trás a pôsobnosť orgánov na úseku turistických trás, vrátane vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti.

Predložený návrh zákona si môžete pozrieť TU.

3.    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

■    Diskusia k novým zonáciám národných parkov pokračuje

Envirorezort v posledných mesiacoch výrazne zrýchlil tempo legislatívnych zmien v chránených územiach. Po úpravách v Poloninách, Malej Fatre či Slovenskom raji sa pozornosť sústreďuje na ďalšie zásahy – od obnovy mokradí v Malých Karpatoch až po nové vymedzenie hraníc a zón ochrany v Tatrách.

Práve návrh zonácie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) ako aj Tatranského národného parku (TANAP) v súčasnosti vyvoláva najväčšiu odbornú aj verejnú diskusiu.

Občianska iniciatíva My sme les upozorňuje, že návrh umožňuje pokračovanie rozsiahlej ťažby dreva na väčšine územia parku, keďže mnohé hodnotné lesy sú zaradené do zón s nižším stupňom ochrany. Podľa ochranárov návrh nereflektuje ekologickú hodnotu územia ani potrebu obnovy prirodzených procesov v krajine poznačenej disturbanciami a klimatickými zmenami. Organizácie preto žiadajú, aby všetky staré a prirodzené lesy boli zaradené do najvyššej A‑zóny, ktorá je kľúčová pre zachovanie biodiverzity a prežitie hlucháňa hôrneho.

Vedecké inštitúcie, vrátane Prírodovedeckej fakulty UK a Ústavu ekológie lesa SAV, upozorňujú, že návrh musí vychádzať z aktuálnych vedeckých poznatkov a musí byť v súlade s právom EÚ aj s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C‑661/20. Podľa odborníkov návrh nedostatočne zohľadňuje reálny stav biotopov, dlhodobé ekologické procesy a môže viesť k ďalšej fragmentácii územia. Zároveň pripomínajú, že ide o dokument, ktorý bude určovať režim ochrany na desaťročia, a preto musí byť metodicky presný a odborne obhájiteľný.

Na opačnej strane stoja vlastníci pozemkov a podnikatelia, ktorí upozorňujú na ekonomické dopady navrhovaných obmedzení. Žiadajú jasný systém kompenzácií za zásahy do vlastníckych práv a transparentný proces prípravy zonácie. Niektoré podnikateľské skupiny odmietli podporiť výzvy na prísnejšiu ochranu, keďže podľa nich návrhy musia rešpektovať aj potreby turizmu a miestnych komunít. Zaujímavý kontrast predstavuje podpora návrhu zonácie TANAP-u zo strany samospráv na hornej Orave, čo ešte viac zvýrazňuje napätie.

Z právneho hľadiska je situácia citlivá. Slovensko je povinné zabezpečiť priaznivý stav biotopov podľa európskej legislatívy, a ak zonácia nezabezpečí dostatočnú ochranu hlucháňa či starých lesov, môže to viesť k ďalšiemu konaniu o porušení povinností. Zonácia je zároveň míľnikom Plánu obnovy, a jej nedostatočné spracovanie môže ohroziť čerpanie finančných prostriedkov. Kritici upozorňujú aj na procesné nedostatky, najmä na skrátené pripomienkové konanie a obmedzený odborný dialóg.

Diskusia tak odhaľuje zásadný problém slovenskej ochrany prírody: hľadanie rovnováhy medzi vedeckými poznatkami, ochranou biodiverzity, právami vlastníkov a rozvojom regiónov. Ak má byť výsledkom funkčný národný park a nie len formálne splnený míľnik Plánu obnovy, bude potrebné návrh prepracovať, otvoriť odbornú diskusiu a prijať riešenie, ktoré obstojí ekologicky, právne aj spoločensky.

■    Výstavba veľkých projektov a jej vplyvy nie len na životné prostredie

Vyhlásenie významnej investície PVE Málinec – Látky sa stáva predmetom právnych a politických debát. Parlamentná strana Progresívne Slovensko má za to, že neboli splnené všetky podmienky pre priznanie statusu významnej investície, čo súvisí s neakceptovateľnými nadmernými zásahmi do práv ľudí v lokalite. Generálna prokuratúra už v tejto veci preveruje podané podnety.

Na severovýchode Slovenska v bardejovskom okrese sa má zrealizovať výstavba kanalizácie a ČOV, pričom predpokladaná investícia presiahne 14 miliónov eur. Podľa envirorezortu tak ide o pokračovanie potrebnej modernizácie východnej časti Slovenska v oblasti vodného hospodárstva.

V rámci konaní posudzovania vplyvov na životné prostredie bol zo strany envirorezortu vyslovený nesúhlas s výstavbou spaľovne pri Dudinciach. V prípade plánovanej bratislavskej spaľovne Slovnaftu definitívne závery envirorezortu neboli prijaté, kapacity projektu s cieľom zvýšiť šance jeho realizácie však boli znižované. Na Záhorí bolo plánované zariadenie na spracovanie plastového odpadu, ktoré si na podklade záverov odvolacieho konania vyžaduje opätovné posudzovanie EIA.

■    Environmentálne problémy na východnom Slovensku

V súvislosti s únikmi nebezpečných látok z areálu závodu Bukózy je vyhlásená mimoriadna situácia, pričom v súčasnosti sa pripravujú návrhy opatrení, ktoré pomôžu vytvoriť dlhodobé riešenie rizikovej situácie a zabezpečia predchádzaniu závažných hrozieb pre ochranu zdravia obyvateľov a životného prostredia.

V súvislosti s areálom Bukóza však hrozba pre životné prostredie nie je jedinou, areál je priebežne monitorovaný políciou z dôvodu krádeží najmä kovových a iných materiálov z areálu (zrejme za účelom ich neskoršieho speňaženia).

Monitoring za mesiac marec 2026 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.

Právne upozornenie

Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu envirolegislatívy a odpadov. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.