Novinky v envirolegislatíve a odpadoch za júl 2026

Máme pre vás prehľad noviniek za uplynulý mesiac, ktoré by Vám nemali uniknúť.

Čakajú slovenské lesy systémové zmeny? Pomôže nové vymedzenie zraniteľných oblastí lepšie chrániť vodu? Kam sa rozšíri uhlíkové clo a čo prinesú prehľadnejšie pravidlá poľnohospodárskej udržateľnosti? Kto bude reálne spravovať národné parky? A ako Slovensko zvládne environmentálne záťaže, sucho a spory o budúcnosť energetiky?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky Vám poskytne náš nový monitoring, ktorý si môžete pohodlne stiahnuť aj vo formáte PDF.

Prajeme pohodové a inšpiratívne čítanie!

1.    AKO SA ZMENILA LEGISLATÍVA?

Zmonitorovali sme za Vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac júl 2026 publikované žiadne zmeny sledovaných právnych predpisov. Okrem toho by vás však mohli zaujímať aj naše ďalšie novinky.

2.    ČO SA CHYSTÁ?

■      Slovenských lesov pribúda, ich ochrana a obhospodarovanie si však vyžadujú systémové zmeny

Ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo na rokovanie vlády správu hodnotiacu stav lesov a lesného hospodárstva za uplynulý rok.

Správa o lesnom hospodárstve za rok 2025 konštatuje pokračujúci rast výmery lesov, zároveň však poukazuje na pretrvávajúce poškodzovanie porastov, nedostatočnú starostlivosť o mladé lesy a vysoký investičný dlh odvetvia. Za problematické označuje aj neprehľadný súbeh obmedzení vyplývajúcich z jednotlivých sústav chránených území a neukončené usporiadanie vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom.

Materiál preto navrhuje opatrenia smerujúce k rozšíreniu prírode blízkeho hospodárenia, zjednoteniu programov starostlivosti o prekrývajúce sa chránené územia, dofinancovaniu sektora a doriešenie právneho režimu pozemkov porastených lesnými drevinami, ktoré nie sú evidované ako lesné pozemky.

Aktuálne štádium môžete sledovať TU.

■       Slovensko nanovo určí oblasti ohrozené znečistením vôd dusičnanmi

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo predbežnú informáciu o pripravovanej novele nariadenia vlády č. 174/2017 Z. z., ktorá má aktualizovať vymedzenie citlivých a zraniteľných oblastí.

Na základe revízie uskutočnenej v roku 2026 sa majú nanovo určiť územia, v ktorých je potrebné chrániť vody pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.

Pripomienkové konanie sa očakáva v auguste 2026.

Aktuálne štádium môžete sledovať TU.

■      Uhlíkové clo sa má rozšíriť o ďalšie krajiny

Európska únia pripravuje ďalší krok v zavádzaní mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), ktorý sa má po novom vzťahovať aj na Nórsko a Island ako štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Vyplýva to z návrhu rozhodnutia, ktorým sa má upraviť príloha Dohody o EHP v oblasti životného prostredia.

Cieľom návrhu je začleniť do Dohody o EHP nariadenie EÚ z roku 2023, ktorým bol zriadený mechanizmus CBAM, ako aj jeho novelu z roku 2025, ktorá systém zjednodušuje a posilňuje. Mechanizmus má zabrániť takzvanému úniku uhlíka, teda presúvaniu výroby do krajín s menej prísnymi klimatickými pravidlami. Dovozcovia vybraných tovarov budú musieť zohľadňovať uhlíkovú stopu výrobkov prichádzajúcich na európsky trh.

Súčasťou návrhu je zároveň požiadavka, aby tieto krajiny finančne prispievali na fungovanie systémov potrebných pre prevádzku CBAM v celom priestore EHP.

Podľa Európskej komisie ide o logické rozšírenie pravidiel vnútorného trhu a klimatickej politiky EÚ. Ak Spoločný výbor EHP návrh schváli, nové pravidlá sa stanú záväznými.

Aktuálne štádium môžete sledovať TU.

■       Prehľadnejšie pravidlá pre údaje o poľnohospodárskej udržateľnosti

Európska komisia predložila návrh kodifikovaného nariadenia o informačnej sieti poľnohospodárskej udržateľnosti. Jeho cieľom je spojiť pôvodné nariadenie jeho následné novelizácie a pravidlá obsiahnuté v súvisiacich delegovaných aktoch do jedného systematicky usporiadaného právneho rámca. Návrh v zásade nemení obsah platných pravidiel ani nezavádza nové povinnosti, ale vykonáva iba nevyhnutné formálne úpravy.

Informačná sieť slúži na zhromažďovanie údajov o hospodárskom, environmentálnom a sociálnom rozmere poľnohospodárskej udržateľnosti. Zahŕňa napríklad údaje o poľnohospodárskych postupoch, emisiách skleníkových plynov, využívaní vody a energie, nakladaní s odpadom, pracovných podmienkach či generačnej obnove. Údaje sa získavajú z reprezentatívnej vzorky poľnohospodárskych podnikov a majú podporovať najmä hodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, analytickú činnosť a výskum.

Aktuálne štádium môžete sledovať TU.

3.    ČO BY VÁS MOHLO ZAUJÍMAŤ ?

■       Zonácie národných parkov vstúpili do platnosti, spory o ich podobu však pokračujú

Zonáciám národných parkov sme sa v monitoringoch venovali už počas ich prípravy v uplynulých mesiacoch. Vláda napokon 1. júla 2026 schválila zonácie Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Poloniny, ktoré nadobudli účinnosť 15. júla.

Zonácie rozdeľujú územia podľa intenzity ochrany a určujú, kde má prevládať bezzásahový režim, citlivý manažment, hospodárske využívanie alebo rozvoj infraštruktúry. Ich prijatie je súčasťou míľnika Plánu obnovy a nadväzuje na potrebu lepšej ochrany biotopov, starých lesov a hlucháňa hôrneho.

Schválením vládou sa však odborná a právna diskusia neskončila. Vedci zo SAV tvrdia, že výsledné zonácie nezohľadnili podstatnú časť ich odporúčaní, najmä pokiaľ ide o zaradenie starých lesov a ďalších cenných lokalít do najprísnejšieho režimu ochrany.

Osobitný spor vznikol v súvislosti so znením sprievodných vládnych uznesení a v nich vymedzenou úlohou štátneho podniku Lesy SR pri starostlivosti o lesné pozemky. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že vlastníctvo a správa pozemkov prechádzajú na správy národných parkov a Lesy SR majú poskytovať iba odborné služby, ktoré parky nevedia zabezpečiť vlastnými kapacitami.

Najmä medzi organizáciami ochrany prírody však vzniká obava, že formulácia uznesení môže zachovať významný vplyv štátneho podniku na praktické obhospodarovanie území a oslabiť podstatu reformy. Ak by správa parkov zostala len formálna a reálne obhospodarovanie pozemkov by naďalej zabezpečovali najmä Lesy SR, mohlo by to spochybniť praktické naplnenie reformy. Otvorená preto zostáva aj otázka, ako Európska komisia vyhodnotí splnenie príslušného míľnika Plánu obnovy.

Popri zonáciách sa v národných parkoch otvorili aj ďalšie témy.

V Poloninách Generálna prokuratúra preveruje prepis stoviek hektárov štátnych lesných pozemkov na súkromné osoby. V Národnom parku Muránska planina sa zase pozornosť sústreďuje na preverované podozrenia z neoprávnenej ťažby a nakladania s drevom.

Pozitívnejší vývoj prichádza z TANAP-u, kde sa začala obnova terénnej stanice Zadná Tichá. Po rekonštrukcii má poskytovať modernejšie zázemie pre pracovníkov národného parku a vedcov a slúžiť aj na environmentálne vzdelávanie, ochranu biodiverzity a podporu udržateľného cestovného ruchu.

■       Slovensko čelí dvom konaniam EÚ pre nedostatky v environmentálnej legislatíve

Európska komisia v júli 2026 oznámila, že voči Slovensku vedie štyri konania pre porušenie práva EÚ, pričom dve ďalšie konania ukončuje. Zo štyroch pokračujúcich konaní sa dve týkajú oblasti životného prostredia.

V prvom environmentálnom prípade Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu pre nesprávne prevzatie smernice o pitnej vode. Výhrady sa týkajú najmä ochrany citlivých informácií o zásobovaní pitnou vodou, monitorovacích programov založených na hodnotení rizík a včasného prijímania nápravných opatrení pri ohrození ľudského zdravia.

Druhé environmentálne konanie sa týka nesprávneho prevzatia smernice o jednorazových plastoch a nachádza sa už v pokročilejšej fáze. Komisia Slovensku zaslala odôvodnené stanovisko, pretože vnútroštátna úprava podľa nej neukladá niektorým výrobcom dostatočné povinnosti pri financovaní zberu, prepravy, spracovania a čistenia odpadu. Ide najmä o výrobcov tabakových výrobkov, vybraných potravinových a nápojových obalov či ľahkých plastových tašiek.

■       PVE Málinec zostáva významnou investíciou, rozhodujúce bude posúdenie jej vplyvov

Projektu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky sme sa venovali už v predchádzajúcich monitoringoch.

Ústavný súd SR teraz odmietol ústavné sťažnosti vlastníkov pozemkov a ďalších dotknutých osôb proti uzneseniu vlády a osvedčeniu Ministerstva životného prostredia, ktorými bol projektu priznaný status významnej investície. Sťažovatelia namietali najmä zásah do vlastníckych práv, nedostatočné preukázanie verejného záujmu a možné ohrozenie životného prostredia a kvality pitnej vody.

V uznesení č.k.: III. ÚS 391/2026-112 súd konštatoval, že vláda mala pre svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnený podklad a zákon v tejto fáze nevyžadoval dokončenú štúdiu realizovateľnosti ani posúdenie vplyvov na životné prostredie. Zároveň však neposudzoval environmentálnu bezpečnosť, technickú uskutočniteľnosť ani ekonomickú výhodnosť samotného projektu.

Obavy týkajúce sa vplyvov na životné prostredie označil súd v súčasnej fáze za predčasné. Majú sa podrobne preskúmať v procese EIA, do ktorého sa budú môcť zapojiť aj dotknuté osoby. Odmietnutie ústavných sťažností preto neznamená konečné schválenie výstavby, ale umožňuje pokračovať v príprave projektu. Rozhodujúcou bude až ďalšia fáza posudzovania a povoľovania.

■       Výnimka opäť umožní členom KST vysokohorskú turistiku v TANAP-e mimo vyznačených trás

Okresný úrad Prešov povolil Klubu slovenských turistov výnimku zo zákazov pohybu mimo vyznačených turistických a náučných chodníkov a vykonávania vysokohorskej turistiky v TANAP-e. Rozhodnutie reaguje na režim návštevného poriadku, ktorý po roku 2023 neumožňoval sekcii vysokohorskej turistiky KST pokračovať v jej dovtedajšej činnosti v pôvodnom rozsahu.

Výnimka zahŕňa chodecký terén aj náročnejšie výstupy, napríklad na Gerlachovský či Lomnický štít. Členovia KST však musia splniť určené podmienky.

Pohyb je povolený iba od júna do konca októbra a výnimka platí do 31. októbra 2027.

■       Spaľovne odpadu: rozklady proti bratislavskému CEZO a petícia v Šali

Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko v procese EIA k zámeru spoločnosti Slovnaft vybudovať v areáli bratislavskej rafinérie Centrum energetického zhodnotenia odpadov.

Podľa ministerstva navrhované technické riešenie spĺňa požiadavky na obdobné prevádzky a identifikované negatívne vplyvy majú byť po prijatí opatrení udržané v rámci relevantných environmentálnych štandardov. V procese EIA však boli doručené aj nesúhlasné stanoviská verejnosti, samospráv, pričom kritika smerovala najmä k vhodnosti lokality, dopravnej záťaži, pôvodu a množstvu odpadu a už existujúcemu zaťaženiu územia.

Proti záverečnému stanovisku podalo rozklad hlavné mesto Bratislava. Namieta najmä nedostatočné vysporiadanie pripomienok, otázku zvozu odpadu, vplyvy na verejné zdravie, nezohľadnenie charakteru dotknutého územia ako vodohospodársky významnej oblasti a existujúcu záťaž územia ďalšími zdrojmi znečisťovania. Rozklad podala aj neďaleká obec Rovinka.

Samostatne sa potom téma spaľovne rieši aj v Šali. Dobrovoľníci vyzbierali podpisy na vyhlásenie miestneho referenda o výstavbe spaľovne odpadov v katastri mesta. Podľa petičného výboru je počet vyzbieraných podpisov dostatočný.

■       Extrémne sucho mení krajinu a preveruje pripravenosť štátu

Extrémne sucho zasahuje veľkú časť Slovenska, najmä západ krajiny a juh stredného a východného Slovenska. Dlhodobý nedostatok zrážok, vysoké teploty a intenzívny výpar spôsobujú pokles pôdnej vlahy, hladín podzemných vôd, výdatnosti prameňov aj prietokov vo viacerých povodiach. Krátke lokálne búrky nedokážu nahradiť chýbajúce plošné zrážky, pričom závažnosť situácie sa medzi regiónmi výrazne líši.

Dopady sucha sa miestami prejavujú aj pri zásobovaní pitnou vodou. Napríklad v Banskej Štiavnici stále trvá mimoriadna situácia, zatiaľ čo v zvolenskej mestskej časti Zolná bolo dočasne obmedzené používanie vody z verejného vodovodu na polievanie, napúšťanie bazénov či umývanie vozidiel. Mimoriadne situácie boli vyhlásené aj vo viacerých menších obciach na východnom území krajiny. Ide však o príklady lokálnych opatrení, nie o celoplošný problém. Bratislava vďaka Dunaju a podzemným zdrojom nedostatok vody zatiaľ nepociťuje a Slovenský vodohospodársky podnik eviduje dostatočné zásoby vo vodných nádržiach, ktoré pomáhajú udržiavať prietoky a zabezpečovať potreby užívateľov.

Ako sme upozorňovali už v predchádzajúcom monitoringu, vodné hospodárstvo sa čoraz viac prepája s adaptáciou na klimatickú zmenu. Popri ochrane vodných zdrojov a modernizácii vodovodných sietí rastie význam obnovy prirodzených funkcií vodných tokov a zadržiavania vody v krajine. Príkladom miestneho preventívneho opatrenia je Brezno, ktoré poskytuje obyvateľom nádoby na dažďovú vodu, a tým podporuje šetrenie pitnej vody a znižovanie zaťaženia kanalizácie.

Sucho a horúčavy oslabujú lesné porasty, zvyšujú ich náchylnosť na škodcov a vytvárajú podmienky na rýchle šírenie požiarov. Lesy SR preto v spolupráci so SHMÚ a Hasičským a záchranným zborom posilňujú monitoring, terénne obchôdzky a včasnú detekciu požiarov. Vedci zo SAV zároveň upozorňujú na potrebu meniť druhové a vekové zloženie lesov a využívať dreviny odolnejšie voči teplu a nedostatku vody. Klimatická zmena zasahuje aj ďalšie citlivé ekosystémy. Správa slovenských jaskýň eviduje pokračujúci úbytok ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorý urýchľujú horúčavy, slabé zimy a prudké dažde.

Na opakujúce sa obdobia sucha bude musieť reagovať aj právna úprava. Zrozumiteľnejšie pravidlá môžu byť potrebné pri obmedzovaní spotreby vody, náhradnom zásobovaní a ochrane základných potrieb obyvateľstva. Krízové zákazy však riešia iba bezprostredný nedostatok. Dlhodobá reakcia si vyžiada komplexnú prevenciu, ktorá prepojí ochranu vodných zdrojov, zadržiavanie vody v krajine, obnovu infraštruktúry, územné plánovanie a klimaticky odolné hospodárenie v poľnohospodárstve a lesoch. Právny rámec by mal tieto opatrenia podporovať a jasnejšie vymedziť úlohy štátu, samospráv a správcov vodných zdrojov. Sucho tak predstavuje nielen environmentálny problém, ale aj dlhodobú výzvu pre verejnú správu a pravidlá hospodárenia s vodou a krajinou.

■       Vodohospodárske projekty obnovujú infraštruktúru aj riečne ekosystémy

Aktuálne investície vo vodnom hospodárstve smerujú k obnove zastaraných vodovodov, znižovaniu strát pitnej vody a modernizácii kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. V Piešťanoch sa pripravuje rozsiahlejšia rekonštrukcia starších vodovodných potrubí, zatiaľ čo na Orave pokračujú projekty zamerané na sfunkčnenie kanalizačných sietí a účinnejšie čistenie odpadových vôd. Investície podporované z eurofondov, Environmentálneho fondu a ďalších verejných zdrojov majú zvýšiť spoľahlivosť zásobovania, obmedziť straty vody a znížiť zaťaženie životného prostredia.

Popri technickej infraštruktúre rastie význam obnovy prirodzených funkcií vodných tokov. Slovenský vodohospodársky podnik revitalizoval tok Štiavnica v Dudinciach a dokončil významnú časť obnovy rieky Morava, kde sa opätovne prepájajú riečne ramená a meandre, odstraňujú niektoré technické zásahy do brehov a zlepšuje vodný režim mokradí a lužných lesov. Na Latorici boli v spolupráci s ochranármi obnovené hrádzové priepusty, ktoré majú privádzať vodu do vysychajúcich ramien. Tieto projekty prepájajú zadržiavanie vody v krajine s protipovodňovou ochranou, podporou biodiverzity a adaptáciou na klimatickú zmenu.

Udalosti na Laborci, Nitre a Hrone však zároveň upozorňujú na citlivosť vodných ekosystémov. Znižovanie hladín, manipulácia so zdržami alebo uvoľnenie sedimentov môžu najmä počas horúčav a nízkych prietokov zhoršiť kyslíkové podmienky a viesť k úhynu rýb. Niektoré z týchto prípadov preto preverujú environmentálna polícia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a ďalšie príslušné orgány.

Rozvoj vodného hospodárstva tak musí sprevádzať nielen obnova infraštruktúry a revitalizácia tokov, ale aj dôsledný monitoring, dodržiavanie manipulačných pravidiel a ochrana života v riekach.

■       Environmentálne záťaže: nové tendre aj otvorené otázky zodpovednosti

Ministerstvo životného prostredia vyhlásilo tendre na odstránenie dvoch významných environmentálnych záťaží. V areáli Chemka Strážske plánuje zabezpečiť zber, prepravu a konečné zneškodnenie nebezpečných odpadov obsahujúcich PCB. V lokalite Vlčie hory pri Hlohovci má sanácia zahŕňať odvoz, zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu uloženého v kontajneroch, ako aj odstránenie kontaminovaných betónových plôch a zeminy.

Posun nastal aj pri tendri na sanáciu gudrónových jám v Predajnej s odhadovanou hodnotou viac ako 54 miliónov eur. Úrad pre verejné obstarávanie zároveň potvrdil správnosť postupu Ministerstva životného prostredia, keď v jednom konaní o námietkach konanie zastavil z procesných dôvodov a v druhom námietky zamietol ako neopodstatnené. Projekt má byť financovaný najmä z európskych zdrojov.

V prípade bratislavského Istrochemu Okresný úrad Bratislava vyhovel trom protestom prokurátora a zrušil rozhodnutia o zastavení konaní o určení povinnej osoby. Podľa prokuratúry nebolo dostatočne preukázané splnenie podmienok na to, aby povinnosti spojené s odstránením záťaží znášal štát. Proces určovania povinnej osoby sa preto vracia do ďalšieho konania.

Ďalšie udalosti sa týkajú širšej ochrany vôd a nakladania s odpadmi. Polícia a Slovenská inšpekcia životného prostredia preverujú vypúšťanie splaškov do rieky Myjava v Šaštíne-Strážach, kde boli nájdené aj uhynuté ryby. Inšpekcia udalosť preveruje ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd a polícia ju zadokumentovala ako priestupok proti vodnému zákonu.

Slovenská inšpekcia životného prostredia zároveň schválila uzavretie a rekultiváciu tretej kazety skládky Skalka v Starej Ľubovni. Projekt predstavuje záverečnú etapu rekultivácie areálu a má byť financovaný z účelovej rezervy vytvorenej počas prevádzky skládky a z vlastných zdrojov prevádzkovateľa.

■       Akceleračné zóny pre veternú energiu vyvolávajú odpor samospráv

V rámci strategického environmentálneho posudzovania dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“ sa 9. júla 2026 uskutočnilo náhradné verejné prerokovanie. Pôvodné prerokovanie z 24. júna sa nepodarilo riadne dokončiť z kapacitných a bezpečnostných dôvodov. Návrh identifikuje osem oblastí potenciálne vhodných na rozvoj veternej energetiky a počíta s možnosťou umiestnenia 207 turbín s celkovým inštalovaným výkonom 1 449 MW.

Vymedzenie akceleračných zón samo osebe neznamená schválenie výstavby ani povolenie konkrétnych veterných parkov. Každý budúci projekt bude musieť prejsť samostatnými povoľovacími procesmi.

Návrh naráža na odpor časti verejnosti a samospráv. Ministerstvo životného prostredia preto 20. júla rokovalo so zástupcami verejnosti z 32 samospráv, ktoré výstavbu veterných parkov odmietajú. Minister životného prostredia Tomáš Taraba pritom zdôraznil svoj negatívny postoj k využívaniu veternej energie v slovenských podmienkach. Envirorezort zároveň uviedol, že veterné projekty posudzuje v procese EIA, nevydáva však samotné povolenia na ich výstavbu a pod súčasným vedením zatiaľ nevydal žiadne súhlasné stanovisko EIA k veternému parku.

Strategický dokument napriek tomu zostáva predmetom procesu SEA a následne má byť predložený na schválenie vláde. Jeho príprava vyplýva zo záväzkov Slovenska v rámci Plánu obnovy a kapitoly REPowerEU. Vzniká tak výrazný rozpor medzi pokračujúcim plnením formálneho záväzku štátu a odmietavým postojom ministra životného prostredia i časti dotknutých samospráv.

Monitoring za mesiac júl 2026 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.

Právne upozornenie

Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu envirolegislatívy a odpadov. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.