Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator

16 SEPTEMBER 2026

Novinky v envirolegislatíve a odpadoch za august 2026

 

autor článku

Daniel Melicher

ADVOKÁTSKY KONCIPIENT

Tomáš Siskovič

SENIORNÝ ADVOKÁT

Máme pre vás prehľad noviniek za uplynulý mesiac, ktoré by Vám nemali uniknúť.

Prinesie reforma vodárenstva jednoduchšiu výstavbu vodovodov a kanalizácií? Aké zmeny sa pripravujú v odpadovom hospodárstve a budú výrobcovia tabakových výrobkov prispievať na odstraňovanie odpadu z verejných priestranstiev? Aká budúcnosť čaká akceleračné zóny pre veterné elektrárne po vyradení väčšiny pôvodne navrhovaných lokalít? Čo prinesú nové pravidlá proti globálnemu odlesňovaniu a pripravovaný zákon o Slovenskej lesníckej komore? A prečo sa dopadmi nízkych hladín Dunaja na výrobu elektriny začala zaoberať Európska komisia?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky Vám poskytne náš nový monitoring, ktorý si môžete pohodlne stiahnuť aj vo formáte PDF.

Prajeme pohodové a inšpiratívne čítanie!

1.            AKO SA ZMENILA LEGISLATÍVA?

Zmonitorovali sme za Vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, EIA, IPKZ A ODPADY
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredínie
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinynie
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)nie
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonovnie
Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadochnie
Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadovnie
Vyhláška č. 248/2023Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušianie
Vyhláška č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolínie
Vyhláška č. 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušianie
Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákonanie

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac august 2026 publikované žiadne zmeny sledovaných právnych predpisov. Okrem toho by vás však mohli zaujímať aj naše ďalšie novinky.

2.    ČO SA CHYSTÁ?

■      Reforma vodárenstva má zrýchliť výstavbu vodovodov a kanalizácií

Ministerstvo životného prostredia predstavilo reformu vodárenstva, ktorej cieľom je zjednodušiť výstavbu vodárenskej infraštruktúry a odstrániť prekážky spôsobené rozdrobenými alebo nevysporiadanými vlastníckymi vzťahmi. Vláda už príslušnú novelu schválila a bola predložená do parlamentu. Návrh novelizuje vodný zákon, zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a viaceré ďalšie súvisiace predpisy.

Novela však rieši aj širší okruh vodohospodárskych otázok. Zavádza pojmy sediment a manažment sedimentov, upravuje podmienky ich odstraňovania a stanovuje nové povinnosti vlastníkov, správcov a prevádzkovateľov vodných stavieb. Pri vybraných vodných stavbách má správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracúvať päťročný plán obnovy a vytvárať účelovú finančnú rezervu na jeho realizáciu. Návrh ďalej zavádza ekologické prietoky, rozširuje oznamovanie údajov o odberoch a vypúšťaní vôd podnikateľskými subjektmi, upravuje ochranu vodných zdrojov a posilňuje kontrolu technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami. Pri historicky nevysporiadaných pozemkoch pod vybranými vodnými stavbami vo vlastníctve štátu sa má zaviesť dočasné zákonné vecné bremeno. Vlastník pozemku by bol povinný strpieť jeho užívanie na prevádzku vodnej stavby až do definitívneho majetkovoprávneho usporiadania, napríklad vyvlastnením, kúpou alebo pozemkovými úpravami. Aj v tomto prípade návrh počíta s primeranou jednorazovou náhradou.

Dokumentáciu predloženú do národnej rady nájdete TU.

Na pripravovanú novelu majú nadviazať aj dva súvisiace vykonávacie predpisy.

Prvým je nová vyhláška o manažmente sedimentov, ktorá má zaviesť jednotné pravidlá ich odstraňovania, uloženia a ďalšieho nakladania s nimi. Reagovať má najmä na prípady sedimentov, pri ktorých súčasná úprava neposkytuje dostatočne jasný postup, najmä ak nie sú odpadom ani nevykazujú nebezpečné vlastnosti. Vyhláška má prakticky rozpracovať nové definície a povinnosti, ktoré má zaviesť novela vodného zákona.

Predbežnú informáciu nájdete TU.

Druhým súvisiacim predpisom je novela vyhlášky o odbornom technicko-bezpečnostnom dohľade nad vodnými stavbami. Tá má nadviazať na rozšírenie kontroly technicko-bezpečnostného dohľadu a preniesť pravidlá posudzovania bezpečnosti priehrad a odkalísk počas extrémneho povodňového zaťaženia z metodického pokynu priamo do právneho predpisu. Pri odkaliskách sa má zaviesť etapa rekultivácie vodnej stavby zameraná na dosiahnutie ich dlhodobej stability a bezpečnosti. Upraviť sa majú aj lehoty na vypracovanie súhrnných etapových správ, počet kontrolných obchôdzok a vypracovanie spoločnej dokumentácie pre vodné stavby s viacerými spoluvlastníkmi.

Predbežnú informáciu nájdete TU.

       MŽP pripravuje rozsiahle zmeny vykonávacích predpisov v odpadovom hospodárstve

Ministerstvo životného prostredia avizovalo novelizáciu viacerých vykonávacích predpisov v odpadovom hospodárstve. Pripravované zmeny sa majú týkať nákladov na triedený zber, elektronickej evidencie odpadov, financovania a monitorovania skládok, poplatkov za skládkovanie aj nakladania so stavebnými odpadmi.

Pri triedenom zbere sa plánuje rozšíriť existujúca kategorizácia obcí podľa množstva vytriedeného komunálneho odpadu na obyvateľa. Súčasné štyri kategórie totiž dostatočne nezohľadňujú obce s vyššou mierou triedenia a s tým spojenými vyššími nákladmi.

Významné zmeny sa pripravujú aj v elektronickej evidencii odpadov. Upraviť sa má najmä identifikátor miesta výskytu odpadu, ktorý má jednoznačne rozlišovať jednotlivé prevádzky, zariadenia, obce a významných pôvodcov.

Pri skládkach odpadov sa má zmeniť výpočet účelovej finančnej rezervy tak, aby lepšie zohľadňoval infláciu a rast cien stavebných materiálov a prác. Elektronizovať sa má evidencia odvádzaných prostriedkov a ministerstvo má zverejňovať informácie o finančných rezervách. Plánuje sa tiež presnejšie monitorovanie priesakových vôd a skládkového plynu, ktoré má prispieť k prevencii požiarov a k presnejšiemu zisťovaniu emisií metánu. Súčasťou zmien má byť aj úprava uzatvárania a rekultivácie skládok, širšie využitie vhodných sedimentov z vodných tokov a vodných stavieb pri rekultivácii a nové pravidlá pre skládkovanie výstupov z úpravy zmesového a objemného odpadu.

Na tieto zmeny má nadviazať aj nové nastavenie poplatkov za uloženie odpadu, vyplýva to z avizovanej zmeny nariadenia vlády ustanovujúceho výšku sadzieb poplatkov za poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov.

Samostatný okruh zmien sa pripravuje pre stavebné odpady a odpady z demolácií. Vyhláška má upraviť postup vykonania preddemolačného auditu a selektívnej demolácie a presnejšie stanoviť podmienky, za ktorých možno nekontaminovanú zeminu, asfaltový materiál a odstránené stavebné materiály považovať za vedľajší produkt. Doplniť sa majú najmä pravidlá vzorkovania, analýz a environmentálne kritériá. Úprava má zároveň zosúladiť terminológiu a postupy s novou stavebnou legislatívou.

Keďže konkrétne návrhy ešte neboli zverejnené, presný rozsah nových povinností a zmien bude možné bližšie vyhodnotiť až po ich predložení do medzirezortného pripomienkového konania.

Predbežné informácie sú zverejnené:

  • k vyhláške č. 371/2015 Z. z. na tomto odkaze;
  • k vyhláške č. 89/2024 Z. z. na tomto odkaze;
  • k vyhláške č. 382/2018 Z. z. na tomto odkaze;
  • k nariadeniu vlády č. 330/2018 Z. z. na tomto odkaze;
  • k vyhláške č. 344/2022 Z. z. na tomto odkaze.

       Výrobcovia tabakových výrobkov by po novom mohli prispievať obciam na odstraňovanie odpadu

Do parlamentu bol predložený návrh novely zákona o odpadoch, ktorý má zaviesť osobitný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami. Cieľom je obmedziť množstvo voľne pohodených cigaretových ohorkov a preniesť náklady na ich odstraňovanie z verejných priestranstiev aj na výrobcov týchto výrobkov.

V praxi by výrobcovia plnili svoje povinnosti prostredníctvom autorizovaných organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré by uzatvárali zmluvy s obcami. Obce by na základe týchto zmlúv získavali účelovo viazané príspevky na čistenie verejných priestranstiev, zber odpadu z tabakových výrobkov z verejných systémov zberu, jeho prepravu a spracovanie.

Dokumentáciu predloženú do národnej rady nájdete TU.

       Novela pravidiel proti globálnemu odlesňovaniu smeruje do parlamentu

V júnovom monitoringu sme informovali o príprave novely zákona o opatreniach Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania. Návrh teraz smeruje do parlamentu a o jeho ďalšom osude rozhodnú poslanci.

Návrh má zosúladiť slovenskú právnu úpravu s aktuálnym znením európskeho nariadenia o odlesňovaní. Reaguje predovšetkým na nové rozdelenie dotknutých subjektov podľa ich postavenia v dodávateľskom reťazci, čomu prispôsobuje pravidlá štátneho dozoru a sankčný mechanizmus. Podľa dôvodovej správy návrh nezavádza nové povinnosti nad rámec priamo uplatniteľného nariadenia EÚ.

Dokumentáciu predloženú do národnej rady nájdete TU

       Nový zákon o Slovenskej lesníckej komore smeruje do parlamentu

V júnovom monitoringu sme informovali o príprave nového zákona o Slovenskej lesníckej komore. Návrh bol medzičasom schválený vládou a predložený do parlamentu. Jeho cieľom je posilniť postavenie komory a transformovať ju na profesijnú samosprávnu organizáciu s rozšírenými kompetenciami v oblasti odborných spôsobilostí a vzdelávania v lesníctve.

Najvýznamnejšou zmenou má byť povinné členstvo fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti v lesníctve. Členstvo v komore sa tak má stať podmienkou výkonu činnosti odborného lesného hospodára, vyhotovovania programov starostlivosti o lesy a odbornej činnosti s lesným reprodukčným materiálom. Komora má zároveň prevziať od orgánov štátnej správy viaceré úlohy v tejto oblasti.

Dokumentáciu predloženú do národnej rady nájdete TU.

       Národná environmentálna značka sa má zrušiť

Ministerstvo životného prostredia pripravuje novelu zákona o environmentálnom označovaní výrobkov, ktorou sa má zrušiť národná značka „Environmentálne vhodný produkt“. Dôvodom je jej dlhodobé praktické nevyužívanie. V súčasnosti nie je evidovaný žiadny držiteľ tejto značky a zo strany podnikateľských subjektov nie je zrejmý záujem o jej získanie.

Predbežnú informáciu nájdete TU.

Prihláste sa na odber monitoringu envirolegislatívy a odpadov

3.    ČO BY VÁS MOHLO ZAUJÍMAŤ ?

       Zonácie národných parkov zostávajú predmetom sporov. Rozhodne stanovisko Európskej komisie?

V júlovom monitoringu sme informovali o schválení zonácií národných parkov. Ani po ich schválení však diskusia neutícha. Predmetom sporu zostáva najmä otázka, či prijaté uznesenia vlády zabezpečujú skutočný prechod správy štátnych pozemkov pod správy národných parkov, a teda či Slovensko splnilo príslušný míľnik plánu obnovy. Európska komisia zatiaľ iba potvrdila, že situáciu a vznesené výhrady posudzuje v rámci hodnotenia ôsmej žiadosti Slovenska o platbu. Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva medzičasom podpísali memorandum, ktoré má podmienky prechodu vlastníctva a správy pozemkov spresniť.

Pozornosť sa zároveň opäť sústreďuje na TANAP. Ministerstvo životného prostredia predložilo do procesu SEA plán územného rozvoja, ktorý má preveriť možnosti zachovania alebo zníženia ochrany vo vybraných podzónach s celkovou rozlohou necelých 500 hektárov. Environmentálne organizácie kritizujú neúplnosť podkladov, chyby v označení podzón aj zámer odložiť posudzovanie konkrétnych vplyvov až na povoľovanie jednotlivých projektov. Správa o hodnotení sa očakáva v septembri, verejné prerokovanie v októbri a predloženie materiálu vláde do konca roka.

Zverejnené informácie k procesu SEA sú dostupné na Enviroportáli.

       Z pôvodných ôsmich akceleračných zón pre veternú energiu má zostať iba lokalita na východe Slovenska

V predchádzajúcom monitoringu sme informovali o príprave akceleračných zón pre rozvoj veternej energie. Ministerstvo životného prostredia sa v rámci procesu strategického environmentálneho posudzovania rozhodlo vyradiť sedem z ôsmich pôvodne navrhovaných zón. Zachovaná má zostať iba pilotná zóna Východ v okrese Michalovce, ktorá sa má rozdeliť na dve časti. Vláda zároveň deklarovala, že prípadná výstavba veterných parkov bude podmienená súhlasom dotknutých miest a obcí.

Takýto postup vyvolal protichodné reakcie environmentálnych organizácií, ktoré upozorňujú, že výrazné obmedzenie akceleračných zón môže ohroziť splnenie príslušného míľnika plánu obnovy a viesť k finančným dôsledkom. Naopak, predstavitelia vlády zdôrazňujú, že Slovensko svoje záväzky formálne splní, pričom jeho energetickou prioritou zostáva jadrová energetika. Ministerstvo hospodárstva výsledok procesu SEA rešpektuje a v spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti pripravuje finálnu podobu dokumentu na predloženie vláde. Košický samosprávny kraj zároveň avizoval preverenie možnosti napadnúť záverečné stanovisko zo strategického posudzovania na správnom súde.

Aktuálny stav procesu SEA je dostupný na Enviroportáli.

       Personálne napätie v envirorezorte

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra prechádza organizačnými zmenami a znižovaním počtu zamestnancov. Časť zamestnancov v otvorenom liste upozornila na možné negatívne dosahy súčasného riadenia na odborné kapacity, hospodárenie a realizáciu projektov ústavu. Jeho vedenie tieto tvrdenia odmietlo, prijaté opatrenia označilo za súčasť konsolidácie a stabilizácie inštitúcie a voči medializovaným tvrdeniam avizovalo právne kroky.

K zmenám došlo aj v pôsobnosti štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Filipa Kuffu, ktorý skončil na čele komisie pre uplatňovanie predkupného práva štátu a medzirezortnej komisie zaoberajúcej sa prechodom štátnych pozemkov a ďalšieho majetku do správy národných parkov. Súčasne sa objavili informácie o možnej zmene na poste ministra životného prostredia, na ktorom by Tomáša Tarabu mohol nahradiť práve Filip Kuffa. K personálnej zmene na čele rezortu však zatiaľ nedošlo a Tomáš Taraba svoj odchod z funkcie nepotvrdil.

      Aktuálny vývoj v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie

V oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie bol zastavený proces EIA k zámeru bioplynovej stanice vo Vydranoch po tom, ako investor vzal svoj zámer späť. Projekt mal zahŕňať bioplynovú a biometánovú stanicu, ako aj zariadenia na ďalšie spracovanie biometánu na bio-CNG a bio-LNG.

Pozornosť naďalej púta aj plánované Centrum energetického zhodnotenia odpadov v areáli rafinérie Slovnaft. Ministerstvo životného prostredia zverejnilo v júli 2026 záverečné stanovisko pred nadobudnutím právoplatnosti, proti ktorému bolo následne podaných viacero rozkladov. O týchto opravných prostriedkoch preto ešte bude potrebné rozhodnúť. Nedávny požiar nádrže na uskladnenie ropných produktov v areáli rafinérie zároveň opätovne otvoril diskusiu o bezpečnosti umiestnenia zariadenia, ktoré má podľa dokumentácie EIA spracúvať stovky tisíc ton odpadu ročne.

Relevantné dokumenty sú zverejnené na Enviroportáli TU a TU.

      Európska komisia rieši dopady nízkych hladín Dunaja na výrobu elektriny

Problematika vplyvu pretrvávajúcich horúčav, sucha a nízkych vodných stavov na výrobu elektriny sa dostala aj do pozornosti Európskej komisie. Dôvodom sú okrem iného obmedzenia výroby elektriny v jadrových elektrárňach využívajúcich vodu z Dunaja na chladenie. V uplynulých týždňoch boli z dôvodu nízkych prietokov a vysokých teplôt vody hlásené obmedzenia výroby elektriny v Rumunsku a Maďarsku, pričom situácia vyvolala otázky o pripravenosti energetických sústav na dlhšie obdobia extrémneho sucha.

Európska komisia preto v priebehu augusta zvolala mimoriadne zasadnutia Koordinačnej skupiny pre elektrickú energiu, na ktorých sa zaoberala dopadmi pretrvávajúcich horúčav a rekordne nízkych vodných stavov na bezpečnosť dodávok elektriny v strednej a východnej Európe. Napriek zhoršenej situácii Komisia aktuálne neidentifikuje bezprostredné riziko nedostatku elektriny, za kľúčové však považuje pokračujúcu koordináciu medzi členskými štátmi, prevádzkovateľmi prenosových sústav a ďalšími relevantnými subjektmi.

Tlačové oznámenia sú zverejnené TU a TU.


Monitoring za mesiac august 2026 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.


Právne upozornenie

Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu envirolegislatívy a odpadov. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom. 


Zdieľať článok

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky články