14 JÚL 2026
autor článku
ADVOKÁTSKY KONCIPIENT
SENIORNÝ ADVOKÁT
Máme pre vás prehľad noviniek
za uplynulý mesiac, ktoré by Vám nemali uniknúť.
Ako sa zmení čerpanie
prostriedkov z Modernizačného fondu? Prinesie nová úprava proti globálnemu
odlesňovaniu skôr zjednodušenie alebo ďalšiu administratívu pre dotknuté
subjekty? Dokáže Slovensko zrýchliť odklon od skládkovania a pripraviť sa na
nové pravidlá pre obaly, textil či komunálny odpad? Akú úlohu bude mať v
budúcnosti Slovenská lesnícka komora pri odbornom výkone v lesníctve? A ukazuje
nám letné sucho, horúčavy a tlak na vodné zdroje, že adaptácia na zmenu klímy
už nie je vzdialenou témou, ale praktickou otázkou fungovania miest, obcí a
verejných služieb?
Odpovede na tieto
a ďalšie otázky Vám poskytne náš nový monitoring, ktorý si môžete pohodlne
stiahnuť aj vo formáte PDF.
Prajeme pohodové a inšpiratívne čítanie!
Zmonitorovali
sme za Vás všetky relevantné právne predpisy v Zbierke zákonov za uplynulý
mesiac.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, EIA, IPKZ A ODPADY Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nie Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nie Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) nie Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov áno Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch nie Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov nie Vyhláška č. 248/2023Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia nie Vyhláška č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí nie Vyhláška č. 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia nie Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona nie
Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.
V zbierke zákonov bola publikovaná
novela Zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, o ktorej
príprave sme Vás informovali v decembrovom monitoringu. Uplatňovať sa
začne od 15.7.2026.
Prijatá právna
úprava nadväzuje na transpozíciu európskych predpisov v oblasti systému EU ETS,
najmä vo vzťahu k leteckej a námornej doprave, pričom kľúčovou zmenou zostáva
vytvorenie podrobnejšieho rámca pre poskytovanie prostriedkov z Modernizačného
fondu formou nenávratného finančného príspevku. O podpore bude rozhodovať
Komisia pre Modernizačný fond a prostriedky bude môcť poskytovať nielen
ministerstvo, ale aj ním zriadená príspevková organizácia, ak tak komisia
rozhodne.
Novela upravuje
obsah výziev, predkladanie a posudzovanie žiadostí, uzatváranie zmlúv s
prijímateľmi, pravidlá zverejňovania zoznamov žiadateľov a prijímateľov, ako aj
spracúvanie osobných údajov na účely poskytovania a kontroly podpory.
Výslovne sa zároveň
ustanovuje, že na poskytnutie príspevku nevzniká právny nárok. Nový mechanizmus
má umožniť efektívnejšie financovanie opatrení smerujúcich k znižovaniu emisií
a zvyšovaniu energetickej efektívnosti, vrátane podpory domácností s nízkymi
príjmami.
Celé znenie novely
si môžete prečítať TU.
Ešte v apríli ministerstvo pôdohospodárstva
informovalo prostredníctvom predbežnej informácie o zámere harmonizácie
vnútroštátneho práva v súvislosti s nariadením (EÚ) 2025/2650. Do
medzirezortného pripomienkového konania teraz bol predložený návrh novely
zákona o opatreniach na zmiernenie globálneho odlesňovania. Ide o právnu
úpravu, ktorá nadväzuje na európske pravidlá smerujúce k tomu, aby sa na trh EÚ
neuvádzali vybrané komodity a výrobky spojené s odlesňovaním alebo poškodzovaním
lesov, napríklad drevo, kakao, káva, sója, palmový olej, kaučuk či hovädzí
dobytok a výrobky z nich.
Návrh reaguje na nové nariadenie EÚ, ktoré
niektoré povinnosti dotknutých subjektov v tejto oblasti zjednodušilo a
lepšie rozlíšilo ich postavenie v dodávateľskom reťazci. Novela preto zavádza
do slovenského zákona nové kategórie subjektov, najmä hospodárske subjekty na
nižšej úrovni dodávateľského reťazca a menšie primárne hospodárske subjekty,
pre ktoré sa má uplatňovať jednoduchší režim, napríklad prostredníctvom
zjednodušeného vyhlásenia. Súčasne sa upravujú pravidlá štátneho dozoru, práca
s údajmi v informačnom systéme a sankcie za porušenie povinností tak, aby
zodpovedali novým európskym pravidlám.
Cieľom návrhu nie je zavádzať nové povinnosti
nad rámec práva EÚ, ale zabezpečiť, aby bolo možné nové pravidlá v Slovenskej
republike prakticky kontrolovať a vymáhať. Účinnosť novely sa navrhuje od 29.
decembra 2026, pričom pre vybrané menšie subjekty má byť uplatňovanie
niektorých pravidiel odložené až na 30. júna 2027.
Aktuálne štádium môžete sledovať TU.
Prebieha vyhodnotenie pripomienkového konania
k Národnému programu ochrany živočíšnych genetických zdrojov SR na roky 2028 až
2035. Hoci ide o materiál v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR, má aj zreteľný environmentálny rozmer, keďže sa týka ochrany
agrobiodiverzity, krajiny a adaptácie poľnohospodárstva na zmenu klímy.
Program sa zameriava na zachovanie tradičných
a ohrozených plemien hospodárskych zvierat, ktoré sa na Slovensku dlhodobo
chovali a sú prispôsobené miestnym podmienkam.
Tieto plemená nemajú význam len z pohľadu
produkcie potravín, ale aj ako súčasť kultúrneho dedičstva, vidieckeho života a
udržiavania tradičnej krajiny, najmä prostredníctvom pasenia a hospodárenia v
menej priaznivých oblastiach.
Národný program má zabezpečiť pravidelné
sledovanie ich početnosti a genetickej rozmanitosti, podporu chovu v
prirodzených podmienkach a uchovávanie genetického materiálu v génových bankách
pre prípad, že by niektoré populácie v budúcnosti zanikli alebo sa dostali do
kritického stavu. Prakticky tak ide o snahu zabrániť strate pôvodných a lokálne
prispôsobených plemien, ktoré môžu byť dôležité pre odolnejšie
poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť, ochranu biodiverzity aj zachovanie
regionálnych tradícií. Realizáciu programu má zabezpečovať Národné
poľnohospodárske a potravinárske centrum v spolupráci s chovateľskými
organizáciami, chovateľmi a rezortom pôdohospodárstva.
Aktuálne štádium môžete sledovať TU.
V júni prebehlo medzirezortné pripomienkové
konanie k vyhodnoteniu Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2021 až 2025,
ktoré bolo predložené na schválenie vláde.
Dokument hodnotí, ako sa Slovensku darilo
plniť ciele v oblasti odpadov, najmä znižovať skládkovanie, zvyšovať triedenie,
recykláciu a opätovné použitie odpadu. Hlavný cieľ programu, teda postupný
odklon od skládkovania, sa podarilo splniť len čiastočne. Pozitívom je, že
miera skládkovania komunálneho odpadu klesla zo 66 % v roku 2016 na 38 % v roku
2024 a množstvo odpadu ukladaného na skládky sa výrazne znížilo. Slovensko však
stále zostáva ďaleko od cieľa, podľa ktorého má byť do roku 2035 skládkovaných
najviac 10 % komunálneho odpadu.
Z vyhodnotenia vyplýva, že Slovensko sa v
odpadovom hospodárstve posunulo správnym smerom, najmä pokiaľ ide o postupné
znižovanie skládkovania a rast triedeného zberu. Napriek tomu však skládkovanie
komunálneho odpadu zostáva stále významným problémom a krajina bude musieť v
ďalších rokoch výrazne zrýchliť, ak má splniť budúce európske ciele. Rezervy
pretrvávajú najmä pri komunálnom odpade, biologicky rozložiteľnom odpade,
textile, bioplastoch a pri dostupnosti spoľahlivých údajov, bez ktorých je
vyhodnocovanie niektorých opatrení len obmedzené. Naopak, priaznivejšie
výsledky sa ukazujú pri niektorých osobitných prúdoch odpadu, napríklad pri
obaloch, stavebných odpadoch, pneumatikách, starých vozidlách či elektroodpade.
Aktuálne štádium môžete sledovať TU.
Európska komisia zverejnila usmernenie k
nariadeniu (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpadoch z obalov, ktoré sa bude uplatňovať
od 12. augusta 2026. Cieľom usmernenia je pomôcť členským štátom aj podnikom
pri jednotnom výklade nových pravidiel, keďže nariadenie prináša rozsiahle
zmeny pre výrobcov, dovozcov, distribútorov aj ďalšie subjekty, ktoré uvádzajú
obaly alebo balené výrobky na trh.
Komisia vysvetľuje najmä základné pojmy, ako
je obal, výrobca obalu, výrobca v režime rozšírenej zodpovednosti či dovozca, a
venuje sa aj praktickým otázkam súvisiacim s uplatňovaním povinností v
dodávateľskom reťazci.
Usmernenie nenahrádza samotné nariadenie a
nemení právne povinnosti, ale má slúžiť ako interpretačná pomôcka pre prípravu
na nové pravidlá, ktoré sa budú týkať napríklad recyklovateľnosti obalov,
používania recyklovaného obsahu, označovania obalov, opätovného použitia,
kompostovateľných obalov či obmedzenia problematických látok v obaloch. Pre
podniky je preto dôležité včas preveriť, či ich obaly a interné procesy budú
zodpovedať novému európskemu rámcu.
Znenie usmernenia je dostupné TU a nariadenie je dostupné TU.
Do pripomienkového konania bol predložený
návrh zákona o Slovenskej lesníckej komore, ktorého cieľom je posilniť jej
postavenie ako profesijnej samosprávnej inštitúcie v oblasti lesníctva. Komora
má po novom zohrávať výraznejšiu úlohu nielen pri zastupovaní lesníckej
odbornej verejnosti, ale aj pri odborných spôsobilostiach v lesníctve,
celoživotnom odbornom vzdelávaní, skúškach, vydávaní osvedčení a vedení
príslušných evidencií.
Povinnými členmi komory sa majú stať fyzické
osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti, napríklad odborní
lesní hospodári, vyhotovovatelia programov starostlivosti o lesy alebo osoby
odborne spôsobilé na činnosti s lesným reprodukčným materiálom.
Návrh zároveň zasahuje aj do zákona o lesoch
a zákona o lesnom reprodukčnom materiáli, keďže časť kompetencií, ktoré dnes
vykonávajú orgány štátnej správy, sa má presunúť na komoru. Ide najmä o odborné
skúšky, vydávanie a zánik platnosti osvedčení, evidenciu odborne spôsobilých
osôb a vybrané sankčné a disciplinárne konania.
Z environmentálneho pohľadu je návrh významný
tým, že kvalita odborného výkonu v lesníctve priamo ovplyvňuje plánovanie
starostlivosti o lesy, hospodárenie v lesných porastoch, obnovu lesa aj
používanie lesného reprodukčného materiálu.
Účinnosť novej právnej úpravy sa navrhuje od
1. januára 2027.
Aktuálne štádium môžete sledovať TU.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR avizovalo aj prípravu dvoch vyhlášok súvisiacich s právnou úpravou
lesov.
Prvá z nich má nanovo upraviť pravidlá
odbornej spôsobilosti osôb, ktoré vyhotovujú programy starostlivosti o lesy,
ako aj odborných lesných hospodárov. Prakticky ide o profesie, ktoré majú
významný vplyv na plánovanie a každodenné odborné obhospodarovanie lesov. Nová
vyhláška má nahradiť doterajšie samostatné predpisy a zosúladiť postupy pri
skúškach, žiadostiach a vydávaní osvedčení s pripravovanou právnou úpravou
Slovenskej lesníckej komory.
Druhá pripravovaná vyhláška sa týka lesného
reprodukčného materiálu, teda najmä semien, sadeníc a ďalšieho materiálu
používaného pri obnove a zakladaní lesov. Aj v tomto prípade sa majú upraviť
najmä kompetencie pri odbornej skúške a vydávaní osvedčení pre osoby, ktoré s
týmto materiálom odborne pracujú. Hoci ide prevažne o technické a profesijné
pravidlá, ich význam je širší, keďže kvalita odborného plánovania, výkonu
lesného hospodárenia a použitého sadbového materiálu priamo ovplyvňuje stav,
obnovu a odolnosť slovenských lesov. Pripomienkové konanie k obom vyhláškam sa
predpokladá v októbri 2026.
Predbežná informácia je dostupná TU a TU.
Štátna
ochrana prírody SR vyhlásila výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa
Správy slovenských jaskýň so sídlom v Liptovskom Mikuláši po tom, čo doterajší
riaditeľ Branislav Šmída ukončil svoje pôsobenie vo funkcii.
Správa
slovenských jaskýň zohráva významnú úlohu pri odbornej starostlivosti o jaskyne
ako osobitne chránené časti prírody, vrátane ich monitoringu, dokumentácie,
výskumu, ochrany a zabezpečovania prevádzky sprístupnených jaskýň. Výberové
konanie preto nie je len personálnou otázkou, ale súvisí aj s ďalším smerovaním
odbornej správy jaskynného prostredia, ktoré podlieha osobitnému režimu ochrany
podľa právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a krajiny.
ŠOP SR
deklaruje, že do vymenovania nového vedenia je riadenie správy zabezpečené
plynulo a že zmena nemá ovplyvniť odborné, prevádzkové ani projektové činnosti.
Výber nového riaditeľa bude dôležitý najmä z pohľadu zachovania odbornej
kontinuity pri ochrane jaskýň, ktoré patria medzi najcitlivejšie a
najhodnotnejšie prírodné fenomény na Slovensku.
Letné obdobie opäť poukazuje na rastúci význam
pripravenosti na extrémne prejavy počasia, najmä vlny horúčav, suchá, lesné
požiare a zhoršenú kvalitu ovzdušia. Európska environmentálna agentúra
upozorňuje, že Európa sa otepľuje výrazne rýchlejšie než svetový priemer a
klimatické extrémy už spôsobujú rozsiahle škody na zdraví obyvateľov,
infraštruktúre, hospodárstve aj ekosystémoch. Nové odporúčania EEA preto
zdôrazňujú potrebu posilňovať klimatickú odolnosť nielen na úrovni štátu, ale
aj regiónov, miest a menších samospráv, ktoré často čelia obmedzeným kapacitám,
no zároveň sú prvou úrovňou reakcie na horúčavy, povodne či sucho.
Na Slovensku s tým súvisí aj rozvoj praktických
adaptačných nástrojov, napríklad nové mapové produkty SHMÚ pre Hasičský a
záchranný zbor, ktoré umožňujú lepšie predpovedať riziko vzniku a šírenia
požiarov v prírodnom prostredí a zároveň hodnotiť tepelnú záťaž zasahujúcich
hasičov.
Letné horúčavy majú tiež dopad na kvalitu ovzdušia,
keďže pri vysokých teplotách a stagnácii vzduchu narastá riziko zvýšených
koncentrácií prízemného ozónu, ktorý môže dráždiť dýchacie cesty a zhoršovať
zdravotný stav citlivých skupín obyvateľstva.
Tieto súvislosti potvrdzujú, že adaptácia na zmenu
klímy sa postupne stáva praktickou otázkou ochrany zdravia, bezpečnosti,
krajiny a fungovania verejných služieb, nielen dlhodobou environmentálnou
témou.
V oblasti vodného hospodárstva sa v uplynulom období
výrazne prejavili najmä dôsledky sucha a potreba posilňovať odolnosť
vodárenskej infraštruktúry. Vo východnej časti Slovenska pod správou Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti zatiaľ, nedošlo k výraznému nedostatku pitnej vody, no v niektorých
obciach už bolo potrebné prijať preventívne opatrenia. Podobne v západnej
časti Slovenska, Bratislavská vodárenská spoločnosť avizovala, že aj zdanlivo
bežné letné odbery, napríklad napúšťanie bazénov z verejného vodovodu, môžu pri
nevhodnom postupe spôsobovať pokles tlaku či zhoršenie kvality vody v sieti. Tieto
situácie ukazujú, že verejné vodovody sú v čase horúčav a sucha čoraz viac
zaťažované a že popri zodpovednom správaní odberateľov bude dôležité pokračovať
vo vylepšovaní vodovodnej siete.
Pozitívnou správou zostáva vysoká kvalita vôd na
kúpanie v Európe, keď podľa zistení Európskej environmentálnej agentúry väčšina európskych lokalít určených na
kúpanie spĺňa požiadavky právnej úpravy EÚ.
Významnou témou je aj obnova prirodzených funkcií
vodných tokov. Pripravované investície do spriechodňovania riek a budovania
rybovodov, ako aj revitalizačné projekty na Morave či v dunajskom ramene Malé
Foki, smerujú k zlepšeniu migrácie rýb, zadržiavaniu vody v krajine, podpore
biodiverzity a posilneniu protipovodňovej ochrany. Vodné hospodárstvo sa tak
čoraz viac prepája s adaptáciou na zmenu klímy, ochranou prírody a praktickou
bezpečnosťou zásobovania obyvateľstva vodou.
V oblasti
odpadového hospodárstva sa v tomto období do popredia dostáva jednak
riešenie starých environmentálnych záťaží, jednak príprava na prísnejšie
pravidlá nakladania s komunálnym odpadom.
Ministerstvo
životného prostredia SR avizovalo vyhlásenie medzinárodnej verejnej súťaže na
odstránenie nebezpečného odpadu zo skládky Vlčie hory pri Hlohovci, kde sa má v
prvej fáze zlikvidovať odpad uložený v plastových sudoch. Ide o dlhodobo
problematickú lokalitu, pri ktorej má nasledovať aj ďalšia sanácia územia
vrátane riešenia kontaminovanej pôdy, uzatvorenia skládky a jej rekultivácie.
Súčasne pokračuje diskusia o tom, ako má Slovensko po roku 2027 zvládnuť nové povinnosti pri úprave zmesového komunálneho odpadu pred skládkovaním a pri obmedzovaní ukladania vybraných odpadov na skládky. Samosprávy upozorňujú, že na praktickú prípravu potrebujú včas poznať presné pravidlá, dostupné spracovateľské kapacity aj možné finančné dopady na miestne poplatky. Popri tom sa pripravuje aj digitalizácia cezhraničnej prepravy odpadov podľa nových pravidiel EÚ, ktorá má postupne nahradiť papierovú administratívu elektronickou výmenou údajov.
Monitoring za mesiac jún 2026 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.
Prihláste sa na odber Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.
Právne upozornenie
Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu envirolegislatívy a odpadov. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.
Zdieľať článok