Na čo nezabudnúť, keď sa riešia PPA zmluvy v energetike (Power Purchase Agreement)

Power Purchase Agreement, alebo PPA zmluvy, sa v európskom priestore uzatvárajú už vyše desaťročia. Ich rozvoj možno spájať s výstavbou obnoviteľných zdrojov, najmä veterných elektrární, a ich rozšírenie podporila aj výstavba projektov fotovoltických elektrární.

Čo je PPA zmluva (Power Purchase Agreement)?

PPA zmluvy v energetike sa v súčasnosti čoraz častejšie spomínajú aj na Slovensku. Vplývajú na to nielen otrasy cien energií a snaha o ich dlhoročnú stabilizáciu, ale aj záujem o nákup tzv. zelenej elektriny.

Na trhu sa vytvorilo veľa rôznych druhov zmlúv a ich variácií, ktoré možno zaradiť pod označenie Power Purchase Agreement.

Vo všeobecnosti platí že, PPA zmluva má primárne spájať výrobcu elektriny s odberateľom elektriny, ktorý zväčša býva koncovým odberateľom elektriny. Tieto strany si dohodnú dodávku elektriny na dlhšie časové obdobie (spravidla 15 a viac rokov). Dlhoročnou zmluvou môžu obe strany sledovať nielen environmentálne ciele, ale aj aj zníženie rizika z neočakávaných pohybov ceny elektriny na trhu.

Samotné označenie Power Purchase Agreement, alebo PPA zmluva, v sebe obsahuje rôzne podkategórie zmlúv a obchodných modelov, ktoré sa líšia napríklad podľa toho:

• kde bude umiestnené zariadenie na výrobu, resp. či pôjde o on-site PPA alebo off-site PPA;
• ako bude odberateľ ďalej nakladať s elektrinou, či ju spotrebuje alebo s ňou bude ďalej obchodovať (Corporate PPA, Merchant PPA);
• či pri výrobe elektriny vzniknú prebytky, ktoré budú dodávané inému subjektu, alebo nie;
• či PPA zmluva bude spojená so zabezpečením distribúcie vyrobenej elektriny alebo pôjde o virtuálny model, resp. virtuálnu PPA zmluvu, ktorá je známa aj ako „financial PPA“ alebo „Contract for Differences, a pod.

Ak výrobca elektriny alebo odberateľ elektriny má záujem o PPA zmluvu, je dobré, aby si najprv stanovil, ktorý model bude najlepšie spĺňať jeho potreby. Predtým by si mal odpovedať okrem iného na týchto 5 otázok:

1. Kde bude umiestnené zariadenie na výrobu elektriny?

Umiestnenie výrobného zariadenia má zásadný význam. Má výrobca dodávať vyrobenú elektrinu priamo odberateľovi alebo bude na dodávku využívať distribučnú sústavu?

Pokiaľ má byť dodávka realizovaná prostredníctvom distribučnej sústavy, nemožno zabudnúť na náklady a poplatky (napr. distribučné), ktoré sú s tým spojené. Zároveň je dobré ujasniť si, či pôjde o regionálnu distribučnú sústavu alebo miestnu distribučnú sústavu. Dodávka, resp. distribúcia elektriny môže byť realizovaná aj cez obe, ak je napr. odberné miesto pripojené v miestnej distribučnej sústave, pričom výrobca elektriny je pripojený do regionálnej distribučnej sústavy.

Pokiaľ by dodávka nemala byť realizovaná cez distribučnú sústavu, je na zváženie, či pre odberateľa nebude vhodný napríklad koncept tzv. lokálneho zdroja, ktorému zákon priznáva osobitné výhody.

Otázka umiestnenia zdroja je dôležitá aj z pohľadu stavebných predpisov. V zásade, pokiaľ ide o fotovoltiku, tá môže byť umiestnená nielen na budove, ale aj na pozemku. Oba varianty majú svoje osobitosti z pohľadu stavebného konania. Pri výstavbe na pozemku je potrebné spĺňať štandardy územného plánu danej obce, kedy by malo ísť v zásade o výrobné územie. V praxi sa často rieši aj problematika výstavby zariadení na výrobu elektriny na poľnohospodárskej pôde. V tom prípade sa rieši dočasné alebo trvalé odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Tejto problematike sme sa bližšie venovali v našom skoršom článku.

2. Je model PPA zmluvy riešený aj s prevádzkovateľom distribučnej sústavy?

V praxi sa stretávame s názorom, že pokiaľ dodávka elektriny nie je realizovaná cez distribučnú sústavu, vzťahy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy nie je potrebné riešiť.

Nie je to tak.

Prevádzkovateľ aktívne vstupuje do realizácie zariadenia na výrobu elektriny, a to aj v prípade riešení, ktoré sa zvyknú označovať ako behind-the-meter PPA alebo ako off-site PPA. Samozrejme, osobitný režim sa týka tzv. ostrovných prevádzok.

Prevádzkovateľ distribučnej sústavy sa hneď na začiatku vyjadruje k dostatočnej kapacite v sústave a k možnosti pripojenia. Jeho stanovisko je dôležité aj na účely územného a stavebného konania. Zároveň má zásadné postavenie pri uzatváraní a pri zmenách zmluvy o pripojení, bez ktorej skutočné fungovanie PPA zmlúv zväčša nie je možné.

Zanedbanie vzťahov s prevádzkovateľom distribučnej sústavy môže mať za následok nielen výrazné zdržanie projektu, ale niekedy aj samotnú nemožnosť jeho realizácie. Pripomíname, že podmienky výstavby a pripojenia zariadenia na výrobu elektriny nie sú upravené iba v zákonoch a vyhláškach, ale aj v prevádzkových poriadkoch a v technických podmienkach daného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré sa vo viacerých aspektoch líšia.

3. Ako je riešené predčasné ukončenie PPA zmluvy?

Aj keď uzatvorenie PPA zmluvy spravidla smeruje na dlhšie obdobie (15-20 rokov), počas tohto obdobia môžu nastať rôzne situácie. Je dobré sa nad nimi zamyslieť už pri samotnej príprave PPA zmluvy.

Na mieste sú otázky:

• za akých okolností (a či vôbec) sa môže PPA zmluva jednostranne ukončiť pred uplynutím dohodnutej doby;
•  akými spôsobmi sa môže PPA zmluva ukončiť a za akých podmienok;
• aké sankcie môžu byť spojené s nedodržaním dohodnutej doby a pod.

Osobitnou kategóriu je možnosť automatického predĺženia zmluvy, resp. prolongácie PPA zmluvy.

Pokiaľ PPA zmluva zanikne, zaujímavé pre obe zmluvné strany môže byť dohodnutie ďalšieho nakladania so samotným zariadením na výrobu elektriny. Do úvahy pripadá napríklad právo odberateľa kúpiť zariadenie na výrobu elektriny a ďalej ho prevádzkovať vo vlastnej réžii.

4. Aká bude cena za dodávku elektriny a aké sú možnosti jej zmeny?

Jedným z účelov PPA zmluvy je zabezpečenie stabilnej ceny elektriny. Nemusí to však platiť vždy a bezvýhradne.

Pri uzatváraní PPA zmluvy odporúčame nesústrediť sa len na jednotkovú cenu za MWh elektriny.

Je dôležité posúdiť, či táto cena má nejaké zložky, ktoré sa môžu v čase meniť, prípadne, či samotná cena za MWh sa môže meniť, a ak áno, v akých situáciách a za akých podmienok.

Je dobré vedieť, či ide o finálnu cenu za dodávku elektriny, prípadne, či k nej budú pripočítané aj iné položky, ktoré môžu mať dopad na ekonomickú stránku dodávky z PPA zmluvy.

Nie je na škodu sa zamyslieť aj nad tým, čo v prípade, ak do režimu zmluvy zasiahne neskoršia právna úprava. Môže ísť o stabilné zásahy, alebo dočasné, napr. prostredníctvom mimoriadnej regulácie podľa § 16 zákona č. 250/2015 o regulácii (zákon o regulácii).

5. Je zamýšľaný obchodný model v súlade so slovenskou právnou úpravou?

Vo viacerých európskych krajinách je trh s PPA zmluvami v porovnaní so Slovenskom momentálne oveľa rozvinutejší. Tomu zodpovedá aj ich právna úprava a štandardy na trhu.

V praxi sa stretávame so snahou aplikovať tieto zahraničné modely aj na Slovensku. Hoci fyzikálne zákony platia všade rovnako, tie právne majú svoj samostatný život. Ten sa líši v skoro každej európskej krajine, a to aj napriek základnému rámcu, ktorý je obsiahnutý v práve Európskej únie.

Aplikáciu zahraničného modelu je dobré najprv konfrontovať so slovenskými právnymi podmienkami, ktoré môžu byť obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, prípadne aj v prevádzkových poriadkoch jednotlivých hráčov energetického trhu.

V prípade rozporu s právnou úpravou totiž hrozí neplatnosť PPA zmluvy ako takej, s čím sú spojené viaceré komplikácie. Nezáleží pritom na skutočnosti, či sa podľa takejto zmluvy už začalo plniť, resp. či jej neplatnosť bola zistená na začiatku obchodu alebo až po rokoch.

PPA zmluvy nie sú v našej právnej úprave osobitne a komplexne upravené. Pri ich posudzovaní je potrebné prihliadať na všeobecnú právnu úpravu najmä výroby, distribúcie a dodávky elektriny, ako aj na špecifiká, ktoré sa aplikujú na obnoviteľné zdroje elektriny.

V tejto súvislosti poukazujeme napríklad na zákon o podpore obnoviteľných zdrojov č. 309/2009 Z.z. (zákon o podpore), ktorý rámcovo definuje zmluvu o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie ako zmluvu, ktorou sa odberateľ elektriny zaväzuje odoberať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie priamo od výrobcu elektriny (§ 2 ods. 3 písm. p) zákona o podpore).

Zákon o podpore priznáva právo výrobcovi elektriny v lokálnom zdroji dodávať elektrinu odberateľovi elektriny aj na základe zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (§ 4b ods. 13 zákona o podpore).

Zákon tiež ukladá ministerstvu hospodárstva povinnosť posudzovať právne prekážky uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, odstraňovať neodôvodnené prekážky, uľahčovať prijímanie týchto zmlúv a zabezpečovať, aby tieto zmluvy nepodliehali neprimeraným alebo diskriminačným postupom alebo poplatkom (§ 14 ods. 8 zákona o podpore).

Možno očakávať, že rozvoj PPA zmlúv na Slovensku vyvolá silnejší dopyt po detailnejšej právnej úprave, resp. po odstránení obmedzení, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé modely, ktoré sa aktuálne realizujú iných európskych krajinách. 

Jozef Hudák

Jozef Hudák vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako advokát a partner v Poláček & Partners sa dnes zaoberá vecnou reguláciou a zastupovaním klientov v konaniach pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Okrem toho poskytuje poradenstvo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a inovácií v sektore energetiky. O týchto témach pravidelne publikuje a prednáša na energetických konferenciách. Medzinárodný rebríček The Legal 500 ho zaradil medzi kľúčových slovenských advokátov v oblasti energetiky.