Legislatívna „smršť“ prináša zásadné zmeny a nové príležitosti v slovenskej energetike

Energetika na Slovensku prechádza veľkými zmenami. V októbri 2018 parlament prijal rozsiahlu novelu, ktorou došlo k zásadnej zmene zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Zmenám sa nevyhol ani zákon o energetike a zákon o regulácii. Môžeme smelo povedať, že ide o najväčšiu legislatívnu zmenu v tejto oblasti za posledných 10 rokov. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2019, niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. januára 2020.

MENÍ SA SYSTÉM VÝKUPU ELEKTRINY A PODPORY DOPLATKOM PRE OZE

Novela mení hráčov na  energetickom trhu. Podpora výkupom elektriny po  novom nebude zabezpečovaná prevádzkovateľom distribučnej sústavy, resp. ním povereným subjektom. Od  1. januára 2020 ju bude zabezpečovať nový povinný výkupca elektriny. Toho v najbližších mesiacoch vyberie Ministerstvo hospodárstva buď formou aukcie, alebo ho priamo určí. Podotýkame, že všetky existujúce zmluvy o  dodávke elektriny na  krytie strát zo zákona zaniknú 1. januára 2020. Dovtedy sú výrobcovia povinní uzavrieť nové zmluvy s  povinným výkupcom. Na uzavretie novej zmluvy však zákon stanovuje iba 15 dní od predloženia jej návrhu zo strany povinného výkupcu.

Podporu doplatkom a  príplatkom bude od 1. januára 2020 poskytovať nový centrálny zúčtovateľ podpory, ktorým bude spoločnosť OKTE. Všetky doterajšie zmluvy o doplatku zo zákona zaniknú 1. januára 2020. Dovtedy sú výrobcovia povinní uzavrieť novú zmluvu so spoločnosťou OKTE. 

PODPORA PRE EXISTUJÚCE ZARIADENIA ZOSTÁVA, ALE SÚ NOVÉ POVINNOSTI

Na  Slovensku máme v  súčasnosti postavených stovky zariadení na  výrobu elektriny z  obnoviteľných zdrojov energie. Či už ide o vodné elektrárne, bioplynové stanice, fotovoltické elektrárne alebo iné zdroje. Tie poberajú na  výrobu zelenej elektriny podporu formou doplatku.

Novela garantuje zachovanie podmienok podpory pre všetky zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky pred jej účinnosťou, teda pred 1. januárom 2019. Ak teda výrobca splnil podmienky a starý zákon mu garantuje právo na podpory, môže s ňou rátať aj naďalej.

Treba si však dávať pozor na  množstvo nových povinností, ktoré so sebou novela prináša. Ich nedodržanie môže mať vážne dôsledky. A tieto nové povinnosti sa vzťahujú nielen na nových výrobcov.

ZAVEDENÍ AUKCIÍ NA NOVÉ ZDROJE JE V NOVELE IBA NAČRTNUTÉ

Jednou z  najdiskutovanejších noviniek sú výberové konania na  nové zariadenia, ktoré budú vyrábať elektrinu z  obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Tieto výberové konania sa zvyknú označovať ako „aukcie“.

Myšlienka aukcií je dobrá. Rozvoj zelenej energie by nemal šetriť len prírodu, ale aj peňaženky obyvateľov. Medzi výrobcami zelenej elektriny má byť zdravá konkurencia. Podľa novely tak štát bude podporovať len tých výrobcov elektriny, ktorí dokážu vyrobiť zelenú energiu za čo možno najvýhodnejšiu cenu. Odmenou za  to im bude tzv. príplatok, teda štátom garantovaná podpora na 15 rokov.

Skutočné znenie novely však vzbudzuje nemalé rozpaky. Celá právna úpravu aukcií je zhrnutá do jedného jediného paragrafu. Ak by sa podnikatelia chceli na aukcie pripraviť už teraz, nemajú ako. Z novely sa totiž dozvedia len to, že Ministerstvo hospodárstva môže vypísať výberové konanie a úspešný uchádzač si za  vyrobenú elektrinu bude môcť uplatňovať finančnú podporu.

Podmienky účasti v  aukciách a  kritériá na  vyhodnocovanie predložených ponúk si určí samo ministerstvo v spolupráci s regulačným úradom. Nie je jasné, či jednotlivé aukcie budú technologicky neutrálne, alebo či sa bude hľadať napr. len ten najvýhodnejší projekt slnečnej elektrárne. Otázkou je aj to, či aukcie budú vyhlasované pre celé Slovensko, alebo len pre určité územie. Zo znenia zákona nie je možné ani určiť, kedy by sme mohli očakávať vyhlásenie prvej takejto aukcie. Navyše, novela ministerstvo oprávňuje, aby na predkladanie ponúk stanovilo výrobcom lehotu len 2 mesiace. Môže pri tom ísť o zariadenia s inštalovaným výkonom až 50 MW.

Samozrejme, pomerne všeobecná právna úprava umožní štátu reagovať na súčasné výzvy veľmi flexibilne. Na druhej strane, skúsenosti z minulosti učia skôr opatrnosti. Ministerstvo hospodárstva má pri aukciách veľmi široké a ťažko kontrolovateľné právomoci.

DOPLATOK PO NOVOM IBA DO 500 KW A LEN PRE NIEKTORÉ ZDROJE

Niektoré nové zdroje sa podľa novely budú môcť tešiť aj na  podporu formou doplatku. Ten je na Slovensku dobre známy. Na rozdiel od aukcií, jeho výška nie je výsledkom súťaže, ale je stanovená regulačným úradom. Po novom sa však podpora doplatkom bude vzťahovať len na zariadenia s inštalovaným výkonom do 500 kW, ktoré využívajú presne vymedzené zdroje energie. Tými sú vodná a geotermálna energia, bioplyn, skládkový plyn alebo plyn z  čističiek odpadových vôd. Podpora doplatkom sa bude vzťahovať aj na  zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla s inštalovaným výkonom do 1 MW.

Rozhodujúce slovo bude mať Ministerstvo hospodárstva. Každoročne na svojej internetovej stránke určí a zverejní inštalovaný výkon nových zariadení, na ktoré sa podpora doplatkom bude vzťahovať. Prvý krát tak má urobiť už do konca februára 2019. Ako to celé bude vyzerať, zákon bližšie neupravuje. Možno však očakávať, že po zverejnení inštalovaného výkonu budú uchádzači o doplatok zasielať na distribučné spoločnosti príslušnú žiadosť a podpora doplatkom sa bude udeľovať tím najrýchlejším, t. j. do vyčerpania zverejneného inštalovaného výkonu.

LOKÁLNY ZDROJ DO 500 KW BEZ PODPORY, ALE AJ BEZ TPS

 Asi najzaujímavejšou novinkou je lokálny zdroj. Ide o zariadenie, ktoré má slúžiť na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to predovšetkým pre pokrytie vlastnej spotreby v odbernom mieste. Zákon obmedzuje inštalovaný výkon lokálneho zdroja na 500 kW, pričom ten nesmie nikdy presiahnuť maximálnu rezervovanú kapacitu odberného miesta.

Tento zdroj nebude mať nárok na doplatok, príplatok ani na výkup elektriny za regulovanú cenu. Výrobca v lokálnom zdroji však bude oslobodený od  platenia tarify za  prevádzkovanie systému (tzv. TPS) na všetku vyrobenú elektrinu, ktorú sám spotrebuje.

Lokálny zdroj môže byť užitočný napríklad pre výrobné haly, rôzne logistické centrá, nákupné strediská a  administratívne budovy. Našou zásadnou výhradou je, že zákon neumožňuje výraznejšiu dodávku vyrobenej elektriny do  sústavy túto iba v  minimálnej miere toleruje.

Aj tu bude rozhodujúci postoj Ministerstva hospodárstva. Podľa zákona bude ministerstvo na  svojej internetovej stránke každý rok zverejňovať inštalovaný výkon v  lokálnych zdrojoch, ktoré je možné do  sústavy pripojiť. Na tento rok musí takúto informáciu ministerstvo zverejniť do 28. februára 2019. Veľa bude závisieť aj od  toho, ako sa k lokálnemu zdroju postavia distribučné spoločnosti a aké pravidlá nastavia pre prijímanie a  vyhodnocovanie žiadostí o  stanovisko k rezervovanej kapacite.

JEDNA STRATA PODPORY SKONČILA, PRIŠLI TRI NOVÉ

Jedna z najsmutnejších káuz v energetike je známa pod názvom „straty podpory“. V roku 2015 prišlo viac ako 1 100 výrobcov zelenej elektriny o podporu, a to z dôvodu nesplnenia si jednej administratívnej povinnosti. Regulačnému úradu a distribučným spoločnostiam neoznámili, že aj v roku 2015, tak ako po všetky roky predtým, majú záujem o podporu. K strate podpory došlo automaticky zo zákona, bez rozhodovacieho procesu a  bez možnosti dodatočného doloženia príslušného oznámenia.

Túto oznamovaciu povinnosť a  sankciu za jej porušenie vo forme straty podpory na celý rok novela úplne ruší. Informácie, ktoré boli natoľko zásadné, že ich neoznámenie bolo potrebné tak prísne trestať, už po novom nikto nebude potrebovať.

Na druhej strane, výrobcovia by mali ostať ostražití. Novela zavádza tri nové „straty podpory“.

Prvá strata podpory sa týka len nových výrobcov. Výrobca bude musieť oznámiť uplatnenia podpory zúčtovateľovi podpory najneskôr 30 dní pred prvým uplatnením podpory. V opačnom prípade nesplní podmienky pre priznanie práva na doplatok alebo príplatok.

Druhá straty podpory sa týka starých aj nových výrobcov. V súčasnosti je na zvážení výrobcu elektriny, či bude svoju elektrinu predávať v režime podpory výkupom (t. j. za  cenu elektriny stanovenú regulátorom), alebo či sa rozhodne predávať elektrinu za  trhové ceny. Výrobcovi elektriny takýto systém umožňuje relatívne pružne reagovať na výzvy a vývoj trhu. Novela však zavádza zásadné obmedzenie. Výrobca sa musí už do  31. januára záväzne rozhodnúť, či v ďalšom roku bude elektrinu dodávať v režime podpory výkupom elektriny, alebo nie. Ak výrobca elektriny do 31. januára neohlási vystúpenie zo systému podpory na  ďalší rok, avšak svoje rozhodnutie by dodatočne zmenil a odmietol by uzatvoriť zmluvu o výkupe elektriny v režime podpory, stratí podporu výkupom elektriny. Táto strata nebude len ročná, ale bude sa vzťahovať na všetky nasledujúce roky.

Tretia strata podpory sa týka existujúcich výrobcov elektriny. V hre je tentokrát podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Ak sa výrobca rozhodne vystúpiť z režimu podpory výkupom elektriny a  predávať elektrinu za trhové ceny, stráca podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Do režimu podpory výkupom elektriny sa takýto výrobca môže síce vrátiť, bude však bez podpory prevzatím zodpovednosti za odchýlku.

A to nie je všetko. Podmienok pre priznanie práva na podporu a sankcií za porušenie rozličných povinností je v  novele požehnane. Niekedy sa tlačí na jazyk otázka, či by sa zákonu o  „podpore“ obnoviteľných zdrojov energie nehodil predsa len nejaký iný názov.

ODBERATELIA S ODBEROM NAD 1 GWH/ROK BUDÚ MAŤ KOMPENZOVANÚ ČASŤ TPS

Novela zavádza aj kompenzácie pre veľkých odberateľov elektriny. Zo štátneho rozpočtu im bude preplatená časť nákladov na nákup elektriny. Veľkí podnikatelia tak budú za elektrinu platiť menej.

Kompenzácie sa budú týkať iba podnikateľov, ktorí ročne spotrebujú aspoň 1 000 MWh elektriny. Pre porovnanie, priemerná domácnosť ročne spotrebuje od 2 do 6 MWh elektriny v závislosti od toho, či elektrinu využíva aj na kúrenie a ohrev vody. Podpora sa bude týkať iba firiem, ktoré pôsobia vo vybraných priemyselných odvetviach. Tieto odvetvia budú určené vyhláškou Ministerstvo hospodárstva SR, ktorej návrh sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Jej účinnosť je naplánovaná na 1. apríla 2019 a obsahuje 65 priemyselných odvetví, medzi ktoré patrí napríklad výroba papiera, tkanie textilu, výroba olejov, ťažba určitých nerastov, pilovanie a hobľovanie dreva, či výroba rafinovaných ropných produktov.

Výška kompenzácie nesmie presiahnuť 85 % z tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov (časť TPS pokrývajúca obnoviteľné zdroje energie), ktorú žiadateľ zaplatil v  predchádzajúcom kalendárnom roku. Zároveň sa bude týkať len spotreby nad 1 000 MWh.

Na  rok 2019 sú však z  tejto kompenzácie vylúčení tí odberatelia, ktorí mali na rok 2018 regulačným úradom určenú individuálnu sadzbu taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.

NOVELA LEGALIZUJE PLATBU ZA PRÍSTUP DO SÚSTAVY (TZV. G-KOMPONENT)

Zásadnej zmene sa nevyhol ani g-komponent (platba za prístup do distribučnej sústavy). Túto platbu s účinnosťou od 1.1.2014 zaviedla cenová vyhláška regulačného úradu. Do hry však vstúpil Ústavný súd. V roku 2016 vyhlásil        g-komponent za protiústavný a zrušil tú časť vyhlášky, ktorá výrobcom ukladala povinnosť g-komponent platiť. Podľa Ústavného súdu môže byť právnym základom pre úhradu g-komponentu iba zmluva o prístupe do  distribučnej sústavy a  distribúcii elektriny. Takúto zmluvu však množstvo výrobcov elektriny uzavretú nemá a ani ju vôbec nepotrebuje. Výrobcovia sa preto začali na súdoch domáhať vrátenie protiprávne vyberaných platieb a  súdy im dávajú za  pravdu. Distribučné spoločnosti sa tak ocitli v  pomerne nepríjemnej situácii. Desiatky súdnych rozhodnutí potvrdili, že od  výrobcov elektriny vyberali g-komponent celé roky protiprávne.

G-komponent sa tak stal veľkou témou novo prijatej novely zákona. Treba na rovinu povedať, že novela sa v  tejto kauze postavila jednoznačne na stranu distribučných spoločností a g-komponent sa snaží zabetónovať. Aj keď trochu násilným a pochybným spôsobom.

Podľa novely vzniká všetkým výrobcom elektriny povinnosť uzatvoriť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Aj keď ju dovtedy nepotrebovali, podľa novely ju musia mať. Aby to však sedelo, bolo potrebné upraviť aj náležitosti tejto zmluvy. Po novom už zmluva o prístupe a distribúcii nemusí obsahovať záväzok distribúcie, a  to v prípade, ak ide o výrobcu elektriny. Tiež sa zmenila aj zákonná definícia prístupu. Podľa novely sa prístupom do  distribučnej sústavy rozumie aj samotná dodávka elektriny do  sústavy. Uvedená zmena definície sa samozrejme týka iba výrobcov elektriny; pre ostatných účastníkov trhu ostáva pôvodná definícia. A aby toho nebolo málo, ak by sa predsa len nejaký výrobca rozhodol dodávať elektrinu bez zmluvy o prístupe, pôjde o neoprávnenú dodávku a distribučná spoločnosť ho bude môcť odpojiť.

Novela tak kauzu g-komponent rozdelila na dve obdobia, a to obdobie pred novelou a obdobie po novele. Presnejšie obdobie do 31. decembra 2018 a obdobie od 1. januára 2019. V období pred novelou je g-komponent protiprávny. Rozhodol o  tom Ústavný súd a výrobcovia sa môžu domáhať vrátenia už uhradených platieb. V období po novele je g-komponent oprávnený. Teda aspoň zatiaľ.

NOVELA MOHLA POSUNÚŤ TRH OVEĽA ĎALEJ

Novelu prináša viacero zásadných zmien. Niektoré z  nich sú bezpochyby pozitívne a  znamenajú mierny posun vpred. Celkovo ju však hodnotíme ako nevyužitú a premárnenú príležitosť. S  tými najväčšími problémami sa vysporiadala nedostatočne a  trochu po svojom. Viaceré zásadné novinky sú v rukách Ministerstva hospodárstva a regulačného úradu. Práve na  nich bude záležať, ako bude slovenská energetika vyzerať v najbližšej dobe.

Tento článok bol uverejnený v magazíne PRO-ENERGY v čísle 1/2019.