Ústavný súd rozhodol. Máme ešte platiť?

29 Jun 2016  / AUTORI: Pavol Poláček

Veľký deň v energetike

Streda 22. júna 2016 patrila energetike. Stovky ľudí podnikajúcich v energetike s napätím očakávali rozhodnutie ústavného súdu vo veci neústavnosti platby za prístup do distribučnej sústavy, známej ako g-komponent. Táto platba bola zavedená podzákonným právnym predpisom, vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

G-komponent už dva a pol roka zaťažuje všetkých výrobcov elektriny pripojených do distribučnej sústavy. Pre zariadenie s inštalovaným výkonom 1 MW sa ročná výška platby pohybuje v rozmedzí od 17 000 EUR do 21 000 EUR. Spolu ide o sumu niekoľko desiatok miliónov EUR ročne.

Prelomové rozhodnutie

Sudcovia sa radili takmer hodinu. Napätie rástlo a všetci v súdnej sieni ústavného súdu v Košiciach netrpezlivo očakávali končený verdikt. Dočkali sa. Plénum ústavného súdu rozhodlo, že platba za prístup do distribučnej sústavy tak, ako bola zavedená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, je v rozpore s ústavou a európskym dohovorom a preto nikdy nemala byť súčasťou nášho právneho poriadku. (1)

Ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie

Ústavný súd skonštatoval, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri zavádzaní platby porušil ústavu a zákony pretože „nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ a „nepostupoval na základe zákonov a v ich medziach“.

Ústavný súd zdôraznil, že zákon nesplnomocnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol úrad oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy v prípade, ak títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Podľa ústavného súdu, povinnosť uhradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak výrobcovia nemajú uzavretú zmluvu o prístupe ide nad rámec zákonných povinností.

V tejto súvislosti ústavný súd zdôraznil, že povinnosť platiť platbu za a prístup do distribučnej sústavy môže vzniknúť iba na základe zmluvy o prístupe. Podľa ústavného súdu je uzatvorenie zmluvy o prístupe právom výrobcu, nie jeho povinnosťou.

Dôsledky pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Dňom zverejnenia rozhodnutia ústavného súdu v zbierke zákonov (2) predmetná časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky stráca účinnosť a teda nemá právne účinky a nemôže sa aplikovať. Úrad je zo zákona povinný uviesť vyhlášku do súladu s ústavou do 6 mesiacov, pričom je viazaný právny názorom ústavného súdu.

Podotýkame, že v súlade s názorom ústavného súdu je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povinný postupovať aj pri príprave novej vyhlášky.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemôže bez zákonného oprávnenia zavádzať nové povinnosti ani poplatky a skrývať ich pod iným názvom. V rámci cenovej regulácie môže úrad regulovať iba ceny za dodaný tovar alebo poskytnutú službu. G-komponent preto môže vyžadovať iba od tých výrobcov, ktorí sa slobodne rozhodli uzavrieť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy.

Platiť alebo neplatiť?

Od stredy väčšina výrobcov stojí pred zásadnou otázkou: platiť alebo neplatiť g-komponent? Práve v týchto dňoch totiž mnohým výrobcom prichádzajú faktúry za g-komponent.

V prípade výrobcov, ktorí neuzavreli s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy je situácia pomerne jednoznačná. Podľa ústavného súdu je g-komponent v ich prípade protiústavný a nikdy voči nim nemal byť zavedený. Takýmto výrobcom by prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav už g-komponent nemali fakturovať. V prípade, ak by im aj faktúra prišla, podľa nášho právneho názoru nie sú povinní takúto faktúru uhradiť.

Situácia je zložitejšia v prípade tých výrobcov, ktorí zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy uzavreli. Tu odporúčame, každý prípad posúdiť individuálne a zvážiť možnosť ukončenia zmluvy alebo vyhlásenia jej neplatnosti. Aj tu však platí to čo povedal ústavný súd, že uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je právom, nie povinnosťou výrobcu elektriny. (3)

Právnická dilema

Rozhodnutím ústavného súdu bezpochyby dôjde k závažnému zásahu do existujúce právneho stavu a právnych vzťahov. Takýto zásah môžeme prirovnať k zmene pravidiel počas hry. Jedni môžu požadovať, aby sa v dôsledku zmeny pravidiel anulovali výsledky celej hry od začiatku. Iní môžu namietať, že doterajšie výsledky hry by mali zostať zachované a po novom by sa malo hrať až od momentu zmeny pravidiel.

Aj v prípade rozhodnutia ústavného súdu sa objavujú názory, podľa ktorých sa rozhodnutie vzťahuje iba na situácie po jeho vydaní. Tieto názory sa opierajú o princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je zákaz retroaktivity (spätného pôsobenia).

Je však spravodlivé, aby nemohli byť napravené neprávosti, ktoré boli spôsobené neústavným právnym predpisom? Je prípustné, aby ochrana jedného princípu znemožnila postihnutým subjektom dožadovať sa toho, čo im bolo v minulosti neprávom odopreté?

Na uvedené otázky dalo veľmi jasnú odpoveď plénum ústavného súdu. Vo svojom zjednocujúcom stanovisku (PLz ÚS 1/06) sa ústavný súdu vyslovil, že jeho rozhodnutia majú účinky ex tunc a teda sa vzťahujú spätne aj na situácie, ktoré vznikli pred ich vydaním. Uvedený záver ústavný súd oprel o princíp ústavnosti.

Vo svojom stanovisku ústavný súd zdôraznil, že v prípade konfliktu medzi princípom právnej istoty a princípom ústavnosti má jednoznačne prednosť princíp ústavnosti. Podľa ústavného súdu účinky rozhodnutia o nesúlade právneho predpisu s ústavou nastávajú ex tunc, teda spätne. Opačný výklad by bol priamym popretím princípu zachovania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.

Žalovať alebo nežalovať?

Výrobcom elektriny, ktorí s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy by mal príslušný prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy už uhradené platby vrátiť. Preto odporúčame prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy listom vyzvať na ich vrátenie.

Ak by výzva ostala bez odozvy, výrobcovia elektriny sa môžu vrátenia svojich peňazí domáhať súdnou cestou.

V prípade tých výrobcov elektriny, ktorí zmluvu uzavretú majú, odporúčame starostlivo posúdiť Ak existujú relevantné dôvody na ukončenie zmluvy alebo na vyhlásenie neplatnosti zmluvy, aj títo výrobcovia môžu žiadať vrátenie svojich peňazí.


(1) Písomné vyhotovenie rozhodnutia ústavného súdu nám ešte nebolo doručené. Závery tohto článku sa opierajú o nález ústavného súdu, tak ako bol prečítaný na pojednávaní a následne zverejnený v tlačovej správe ústavného súdu. Rovnako vychádzajú z ústneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré priamo na pojednávaní predniesla predsedníčka ústavného súdu, a ktorého zvukový záznam je zverejnený na stránke ústavného súdu (kľúčová je pasáž od 7:40 do 13 minúty).


(2) Rozhodnutie ešte nebolo zverejnené v Zbierke zákonov.


(3) Pre ďalší vývoj kauzy bude potrebné počkať na doručenie písomného rozhodnutia s detailným odôvodnením. Rovnako bude veľa závisieť od postoja troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.


ĎALŠIE
OD AUTORA

naše novinky

Distribučky majú vrátiť platbu za prístup / 27 Jul

Distribučky majú vrátiť platbu za prístup

V prospech výrobcov zelenej energie padlo už vyše 30 súdnych rozhodnutí. Distribučky doteraz peniaze nevrátili.

Ako je to s trvalým pobytom v Bratislave? / 23 Jun

Ako je to s trvalým pobytom v Bratislave?

Náš Pavol Poláček pre dennik SME vysvetľuje, že trvalý pobyt nájomcu nemá s nehnuteľnosťou nič spoločné.

Zvláštne rozhodnutie v kauze G-komponent. Okresný súd Bratislava I rozhoduje inak ako ostatné súdy / 29 Apr

Zvláštne rozhodnutie v kauze G-komponent. Okresný súd Bratislava I rozhoduje inak ako ostatné súdy

Podľa rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, výrobca elektriny nemá nárok na vrátenie platby za prístup.