REPOWERING, PROLONGÁCIA, PREDĹŽENIE PODPORY. ČO SA NA VÝROBCOV ELEKTRINY CHYSTÁ?

9 Jun 2021  / AUTORI: Jozef Hudák Nikoleta Sivčáková

V parlamentne je návrh novely Zákona o podpore, ktorého cieľom je zaviesť predĺženie 15-ročnej doby podpory, na ktorú majú aktuálne právo výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Toto predĺženie doby podpory má však háčik. A nie jeden. Zhrnuli sme preto základné otázky k tejto téme.

Čo novela Zákona o podpore zavádza?

V skratke možno povedať, že novela prináša predĺženie podpory so zníženou cenou elektriny.

Trvanie podpory doplatkom sa má predĺžiť o päť rokov, avšak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zároveň výrobcovi primerane zníži cenu elektriny, ktorú má stanovenú v cenovom rozhodnutí. V konečnom dôsledku by sa tak jeho pôvodne garantovaná podpora mala „rozložiť v čase“.

Celé znenie navrhovanej novely a jej aktuálny legislatívny proces si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Tento model sa bez ďalšieho javí ako zaujímavý legislatívny počin. Pokiaľ sa však naň pozrieme bližšie, je prirodzené, že vyvoláva protichodné reakcie.

Koho sa tento repowering, resp. prolongácia podpory týka?

Navrhovaná úprava sa týka zariadení na výrobu elektriny z vodnej energie, slnečnej energie, biomasy, bioplynu, skládkového plynu alebo z plynu z čističiek odpadových vôd. Tieto zdroje majú možnosť uchádzať sa o prolongáciu podpory.

Problémom však je, že pre časť výrobcov má byť prolongácia povinná. Sú to výrobcovia elektriny, ktorí za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli priemernú výšku doplatku najmenej 150 eur/MWh a celkovú výšku doplatku najmenej 75 000 eur.

Podľa zverejnených informácií, má ísť o niečo vyše 440 zariadení, primárne slnečných elektrární.

Ako výrobca elektriny vstúpi do povinnej prolongácie podpory?

Podľa navrhovanej úpravy, pokiaľ výrobca elektriny spĺňa osobitné podmienky (priemerná výška doplatku min. 150 eur/MWh a jeho celková výška min. 75 000 eur), je povinný predložiť ÚRSO do 31. augusta návrh na zníženie ceny elektriny pre svoje zariadenie na výrobu elektriny.

Pokiaľ tak neurobí, dopustí sa správneho deliktu, za ktorý Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) ukladá pokutu v rozmedzí od 500 eur do 100 000 eur. Zaplatením pokuty sa však povinnej prolongácii nevyhne. ÚRSO totiž aj tak začne konanie o znížení ceny elektriny, a to z vlastného podnetu.

Aká bude nová výška ceny elektriny pre zariadenia, ktoré vstúpia do prolongácie?

Nesporne je dôležitá otázka, aké budú reálne finančné dopady pre zariadenia, ktoré vstúpia do systému prolongácie podpory. Týka sa to nie len tých, pre ktorých je prolongácia povinná, ale aj tých, ktorí by zamýšľali dobrovoľný vstup.

Odpoveď však nie je úplne najjasnejšia. Práve táto nejasnosť spôsobuje výrazné trenice medzi zainteresovanými stranami. Možno ale usudzovať, že ak by prolongácia a samotný výpočet zníženej ceny elektriny bol zamýšľaný tak, aby bol pre výrobcov elektriny výhodný, nebolo by pravdepodobne potrebné zavádzať pomerne rozporuplnú povinnosť pre výrobcov prihlásiť sa do tejto prolongácie.

Návrh zákona uvádza, že ÚRSO prepočíta cenu elektriny na zostávajúcu dobu a predĺženú dobu podpory postupom podľa osobitného predpisu. Inými slovami, konkrétnejšie výpočty budú jasnejšie až z finálneho znenia vyhlášky ÚRSO. Jej navrhované znenie je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Môžete si ho pozrieť TU.

Podľa novely by finálne znenie vyhlášky malo vychádzať z toho, že ÚRSO je povinné zohľadniť:

  • množstvo elektriny, na ktoré sa vzťahuje podpora doplatkom,
  • počet prevádzkových hodín zariadenia výrobcu elektriny za rok a technológiu výroby elektriny,
  • očakávaný rozsah podpory doplatkom na zostávajúcu dobu podpory a diskontný faktor zohľadňujúci časovú hodnotu podpory pri zostávajúcej dobe a predĺženej dobe podpory,
  • ekonomicky oprávnené náklady, ktoré sa však vzťahujú len na nevyhnutnú opravu alebo úpravu technologickej časti zariadenia na účel predĺženia jeho prevádzkyschopnosti počas zostávajúcej doby a predĺženej doby podpory, avšak len ak takáto oprava alebo úprava nezvýši celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny a jej náklady sú nižšie ako 10 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia,
  • čas podania návrhu na zníženie ceny elektriny;
  • požiadavku zachovania hospodárskej životaschopnosti zariadenia výrobcu elektriny.

Vyššie uvedené kritériá sú pomerne všeobecné. Bude preto veľmi dôležité, ako ich pojme ÚRSO v pripravovanej vyhláške.

Zaujímavosťou je, že podľa novely bude ÚRSO povinný na svojom webe zverejniť výpočtový nástroj na určenie zníženia ceny elektriny. Výrobca elektriny by tak mal mať k dispozícii akúsi “kalkulačku”, pomocou ktorej si bude môcť očakávanú cenu elektriny vypočítať.

Je navrhovaná povinná prolongácia v súlade s Ústavou SR?

Odpoveď na túto otázku je na samostatnú analýzu. Z ústavnoprávneho hľadiska sú tu však viaceré mimoriadne závažné aspekty, ktoré už na prvý pohľad pôsobia sporne.

Je skutočnosťou, že ide o pomerne prekvapivú a náhlu zmenu systému podpory, ktorú, pravdepodobne, málokto očakával alebo očakávať mohol. Zákon o podpore od svojho prijatia žiaden podobný mechanizmus neupravoval, a ani len nenaznačoval, že by k nemu malo v budúcnosti dôjsť. Základným princípom právneho štátu je pri tom právna istota, v ktorej je zahrnutá aj ochrana legitímnych očakávaní subjektov.

Určite nemožno opomenúť ani to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze PL.US 50/2015 v kauze tzv. „straty podpory“ vyslovene konštatoval, že právo výrobcov na podporu doplatkom po dobu 15 rokov je ich majetkové právo, ktoré je chránené ústavou.

Ústavný súd síce tiež uviedol, že výrobcovia sa nemôžu spoliehať na to, že sa podmienky ich pôsobenia na trhu v rámci regulovaného odvetvia nebudú meniť, resp. že nebudú prijímané nové právne predpisy, ktoré do budúcna zavedú nové podmienky podnikania v danom regulovanom odvetví. V prípade povinnej prolongácie však ide o niečo iné. Nemenia sa ňou „len“ nejaké podmienky podnikania, či povinnosti výrobcov elektriny. Mení sa ňou samotná podstata majetkového práva na podporu doplatkom. Na začiatku bolo toto právo zadefinované dvoma zložkami – garantovanou 15-ročnou dobou podpory a garantovanou výškou elektriny. Povinná prolongácia však mení obidve tieto zložky.

Tiež je možné stretnúť sa s názorom, že zásah do majetkového práva výrobcov elektriny nebude až taký veľký, lebo títo výrobcovia roky poberali doplatok vo výhodnej výške. Odhliadnuc od toho, či tento argument je akceptovateľný, je potrebné si uvedomiť, že povinná prolongácia postihuje všetkých dotknutých výrobcov, bez ohľadu na to, či zariadenia prevádzkujú od jeho spustenia, alebo ho nadobudli len nedávno, za nemalú kúpnu cenu, legitímne očakávajúc garantované výnosy.

Dá sa rozpísať aj o ďalších sporných momentoch navrhovanej povinnej prolongácie, to by však bolo už asi na osobitný článok.

Aký bude mať vplyv povinná prolongácia na rozvoj trhu s obnoviteľnými zdrojmi?

Vo všeobecnosti, náhle a neočakávané zmeny v neprospech regulovaných subjektov majú vždy negatívny dopad na rozvoj, tej-ktorej priemyselnej oblasti. V prípade povinnej prolongácie ide o pomerne citlivý zásah, ktorý je spôsobilý nie len znepokojiť, ale aj odradiť viacerých investorov od ich prípadných aktivít.

Pokiaľ štát po rokoch garancií, že podpora doplatkom sa poskytuje na 15 rokov za nezmenenej ceny elektriny, zasiahne do tohto stavu, je to silný precedens a pomerne negatívny signál nie len v rámci Slovenska, ale aj do zahraničia.

V širšom kontexte sa povinná prolongácia netýka len tých 440-tich výrobcov elektriny, ktorí prevádzkujú fotovoltaické zariadenie. Pokiaľ sa raz poruší nejaká zásada pri nich, aká je istota, že sa o nejaký čas nezasiahne do práva na podporu pre výrobcov elektriny z VÚ KVET, alebo do práva na podporu, ktorá je garantovaná na základe rekonštrukcie, či modernizácie zariadenia.

Pokiaľ štát nevie jasne garantovať stabilný systém podpory doplatkom (ktorého schéma tu existuje roky), ako presvedčiť investorov, že sa majú zapojiť do nových podnikateľských príležitostí?

Z pohľadu dopadov povinnej prolongácie na budúcnosť rozvoja výroby zelenej elektriny, je to téma na samostatnú štúdiu, ktorá sa určite nedá vyčerpať na pár odsekoch.

Kde sa prolongácia podpory vzala?

Už dlho sa viedli diskusie, čo sa na Slovensku stane po tom, ako skončí 15-ročná podpora doplatkom pre výrobcov elektriny z OZE a VÚ KVET. Niektoré zariadenia deklarujú, že bez podpory zo štátu, alebo zvýhodnenia oproti aktuálnemu trhovému stavu, bude ich ďalšie fungovanie ohrozené. Roky budovaná a dotovaná sieť zariadení, ktoré vyrábajú zelenú energiu, by sa tak po skončení 15 ročnej doby podpory mohla jednoducho rozpadnúť. Je veľký dopyt po modeli, ktorý by umožnil ekonomické fungovanie týchto zariadení aj po ukončení podpory doplatkom.

Ministerstvo hospodárstva prišlo s návrhom, ktorý by mal čiastočne zmierniť dopady ukončenia 15-ročnej doby podpory. Označilo ho pojmom „prolongácia“ podpory, t. j. predĺženie doby podpory s tým, že má ísť v zásade o rozloženie pôvodného množstva podpory v dlhšom čase. Výrobcovi elektriny bude podpora vyplácaná o 5 rokov dlhšie, avšak jej výška bude nižšia. Problémom tohto riešenia je však to, že hlavným cieľom prolongácie podpory nie je (podľa dôvodovej správy) zabezpečenie dlhodobej kontinuity prevádzky zaradení na výrobu elektriny, ale jednoducho „zníženie ročného objemu finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory doplatkom“.

Pôvodný návrh novely Zákona o podpore, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania (MPK), sa podstatne líšil od návrhu, ktorý je aktuálne v parlamente. Asi najzásadnejším rozdielom bolo, že prolongácia podpory mala byť podľa pôvodného návrhu v MPK postavená na dobrovoľnej báze.

Výrobca elektriny, ktorý mal záujem predĺžiť si dobu podpory o 5 rokov za súčasného zníženia jej výšky, mohol (ale nemusel) podať na ÚRSO návrh na zníženie ceny elektriny. Za splnenia zákonných podmienok by sa mu následne zmenila cena elektriny, ktorá by preňho platila po zvyšok predĺženej doby podpory.

V rámci MPK boli proti navrhovanej dobrovoľnej prolongácii vznesené viaceré zásadné pripomienky od rôznych subjektov. Možno len špekulovať, aký by bol rozsah a obsah pripomienok, ak by sa mali vyjadrovať k prolongácii, ktorá je povinná.

Viacerých výrobcov elektriny prirodzene zaskočilo, že výsledkom MPK bola (okrem iného) zásadná zmena prolongácie, a to z dobrovoľnej na povinnú.


Prihláste sa na odber
našich noviniek

Prihláste sa na odber
monitoringu energetickej legislatívy


ĎALŠIE
OD AUTORA

naše novinky

Novinky v energetike za august 2021 / 16 Sep

Novinky v energetike za august 2021

Prinášame Vám novinky v energetike, ktoré sa udiali za mesiac august 2021

Novinky v energetike za júl 2021 / 13 Aug

Novinky v energetike za júl 2021

Prinášame Vám novinky v energetike, ktoré sa udiali za mesiac júl 2021

ODPOJENIE OD CZT: ZÁVÄZNÉ STANOVISKÁ PRE DOMOVÚ KOTOLŇU / 10 Aug

ODPOJENIE OD CZT: ZÁVÄZNÉ STANOVISKÁ PRE DOMOVÚ KOTOLŇU

Prečítajte si, ako vyzerá výstavba vlastnej domovej kotolne z pohľadu novelizovaného Zákona o tepelnej energetike.