Pohľadávka

Za pohľadávku je považované takzvané „právo na plnenie“, ktoré patrí osobe nazývanej veriteľ voči inej osobe nazývanej dlžník. 

Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, znamená to, že daný dlžník má voči veriteľovi určitý záväzok a je povinný mu niečo splniť. Pohľadávka veriteľa a k nej zodpovedajúci záväzok dlžníka vznikajú zo záväzkového právneho vzťahu, kde veriteľ vystupuje ako nositeľ určitého práva a dlžník ako nositeľ určitej povinnosti. V prípade, ak dlžník svoj záväzok dobrovoľne neplní jeho povinnosť je vynútiteľná prostredníctvom štátnej moci, a to predovšetkým v exekučnom konaní. K uspokojeniu veriteľa môže dôjsť napríklad aj formou dražby, v konkurznom konaní a pod.

Pokiaľ ide o bežnú prax, pojem pohľadávka je spravidla používaný ako synonymum pre peňažnú pohľadávku. Pojem pohľadávka si však netreba zamieňať s pojmom „právny nárok“, predstavujúci právo, ktoré je súdne vymáhateľné. Súčasťou pohľadávky môže byť aj jej príslušenstvo, ktoré predstavujú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. 

Zákonnú definíciu pohľadávky možno nájsť v ust. § 488 Občianskeho zákonníka.