Alografný závet

Alografný závet je posledná vôľa, ktorú závetca nenapísal sám vlastnou rukou.

Osoba, ktorá závetom pre prípad svojej smrti rozhoduje o svojom majetku, tento závet buď (i) spísala sama inak ako vlastnoručne, napríklad prostredníctvom technického zariadenia alebo ho (ii) dala napísať niekomu inému. Slovo alografný totiž pochádza z gréčtiny, v ktorej „allos“ znamená iné a „graphos“ písmo.

Závet však musí byť závetcom aspoň vlastnoručne podpísaný, aby nadobudol právne účinky, teda aby sa na základe neho mohlo dediť. Podpis musí byť urobený v prítomnosti dvoch svedkov, ktorý sa na závet tiež podpíšu. Zákon ale nezabúda ani na situáciu, keď závetca nevie alebo nemôže čítať alebo písať, a dáva mu možnosť tiež prejaviť a nechať osvedčiť svoju poslednú vôľu, napríklad vo svojom ustanovení §476c.