Taraba novelizuje zákon EIA. Aké zmeny chystá ministerstvo od mája?

V polovici februára prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k v poradí už druhej novele zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. zákona EIA). Novelizácia je opäť zásadná a má sa dotknúť zákona účinného od 1.4.2024.

Prinášame vám 5 najdôležitejších zmien, ktoré by nemali ujsť vašej pozornosti.  

1.  Verejnosť sa vylučuje zo zisťovacieho konania a pri posudzovaní vplyvov bude prítomná až v neskoršom štádiu

Najzásadnejšou zmenou je úprava účasti verejnosti v konaniach EIA. Po takmer 10 rokoch sa úplne vylučuje verejnosť zo zisťovacieho konania.

Novela plánuje obmedziť účasť verejnosti aj v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. veľká EIA). Verejnosť nebude mať možnosť uplatniť svoje pripomienky k (i) informácii o navrhovanej činnosti alebo jej zmene (podľa súčasnej právnej úpravy k zámeru); a k (ii) určeniu rozsahu hodnotenia. Účasť verejnosti teda bude úplne vylúčená z prvých dvoch fáz hĺbkového posudzovania vplyvov.

Ide o pomerne veľmi prísnu právnu úpravu, ktorá výrazne zasahuje do práv verejnosti. Upozorňujeme, že medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná, rátajú s tým, že verejnosť bude mať účasť v konaniach týkajúcich sa životného prostredia už v prvotných fázach posudzovania. Navrhované vylúčenie verejnosti môže byť v tomto smere problémom.

2. Mení sa okruh zámerov, ktoré sú predmetom posudzovania

Novela mení predmety posudzovania navrhovaných činností, ktoré sú spomínané v § 18 zákona EIA.

Navrhovateľ bude môcť „preskočiť“ zisťovacie konanie pre činnosti uvedené v § 18 ods. 2 zákona EIA, ak sám požiada o uskutočnenie posudzovania vplyvov (veľká EIA). Navrhovateľovi sa týmto zveruje možnosť (i) posúdiť a vyhodnotiť možné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie (ktoré by sa inak skúmali v zisťovacom konaní), a (ii) na základe vlastného posúdenia priamo požiadať o hĺbkové posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Novinkou má byť, že predmetom zisťovacieho konania nebude renovácia či modernizácia zariadenia, ak nebude mať vplyv na kapacitné parametre prevádzky.

Zisťovaciemu konaniu budú podliehať všetky zmeny navrhovaných činností, ktoré dosiahnu prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8 zákona EIA, bez ohľadu na to, či môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena § 18 ods. 2 písm. c) a d) zákona EIA). Podľa súčasnej právnej úpravy zmeny bez významného vplyvu na životné prostredie zisťovaciemu konaniu nepodliehali, a to ani v prípade, ak dosiahli prahové hodnoty podľa prílohy č. 8 zákona EIA.

3. Mení sa proces a priebeh zisťovacieho konania

Novinkou je zavedenie presnejšej definície zisťovacieho konania. Jeho cieľom naďalej ostáva posúdenie potreby uskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie (veľká EIA).

Zisťovacie konanie bude rovnako ako v súčasnosti začínať podaním (i) zámeru, alebo (ii) oznámenia o zmene.

Proces zisťovacieho konania bude odlišný:

• predlžujú sa lehoty pre jednotlivé úkony v zisťovacom konaní a taktiež upravuje obsah stanovísk osobitných orgánov;
• pre včas nedoručené stanoviská sa zavádza tzv. koncentrácia konania a s tým spojená fikcia súhlasného stanoviska;
• aj napriek vylúčeniu verejnosti zo zisťovacieho konania, tá bude môcť podať tzv. nevyžiadané stanoviská, ktoré orgány EIA budú povinné pri rozhodovaní zohľadniť a vysporiadať sa s nimi na konci konania. Ide o pomerne neštandardný právny koncept. Verejnosť nemá status účastníka, ale môže podávať stanoviská, ktorá sa odzrkadlia v konečnom rozhodnutí. V praxi sa totiž neprihliada na stanoviská iných osôb než sú účastníci konania a dotknuté subjekty.

Výsledkom zisťovacieho konania bude záväzné stanovisko. Orgán EIA ho má vydať do 15 dní, najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia zámeru, resp. oznámenia o zmene. V odôvodnených prípadoch to môže byť do 90 dní.

Proti záväznému stanovisku bude môcť podať námietky (i) iba navrhovateľ, ak sa činnosť bude mať ďalej posudzovať, alebo (ii) iba dotknutá obec, ak sa činnosť nebude mať podľa záväzného stanoviska ďalej posudzovať.

Pomerne neštandardná je aj úprava nazerania do spisu. Navrhovateľ tak bude môcť robiť len do momentu vydania záväzného stanoviska. Prečo nie aj neskôr, nie je známe.

4. Mení sa proces a priebeh posudzovania vplyvov (veľká EIA)

Mení sa spôsob začatia posudzovania vplyvov. Nebude sa začínať podaním zámeru, ale na základe tzv. informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorej obsah upraví nová príloha č. 9a zákona EIA. Samotné konanie o posudzovaní vplyvov sa začne až doručením úplnej správy o hodnotení.

Nový má byť aj proces určenia rozsahu hodnotenia. Menia sa lehoty v procese jeho určenia a mení sa aj doba jeho platnosti, ktorá môže byť až 7 rokov.

Opätovne sa do zákona EIA navrhuje zaviesť fáza prípravy odborného posudku k navrhovanej činnosti, ktorá bola poslednou novelou zákona EIA (zákonom č. 272/2023 Z. z.) vypustená. Odborný posudok bude vypracovávať spracovateľ odborného posudku, ktorého určenie má byť vo výlučnej kompetencii orgánu EIA.

Menia sa aj lehoty pre vydanie záverečného stanoviska. Po novom sa má vydať do 60 dní od doručenia odborného posudku (v súčasnosti do 30 dní odo dňa uplynutia poslednej z lehôt podľa § 35 zákona EIA), najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa doručenia správy o hodnotení.

5. Úplne nová príloha č. 8 zákona

Novelou sa do zákona EIA zavedie úplne nová príloha č. 8. Ide o jednu z najdôležitejších častí zákona, pretože upravuje rozsah činností a prahové hodnoty, ktoré určujú ako sa projekt a zámer bude posudzovať.

Nové znenie prílohy si okrem iného kladie za cieľ podporu projektov z obnoviteľných zdrojov. Ich prahové hodnoty sa navrhujú zmeniť tak, aby posudzovaniu vplyvov podliehali iba činnosti s reálnym predpokladom významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

Účinnosť novely sa navrhuje od 1.5.2024.

Celý návrh pripravovanej novely zákona EIA spolu s dôvodovou správou (číslo leg. procesu LP/2024/45) nájdete TU, aktuálne štádium legislatívneho procesu môžete sledovať TU. Podotýkame, že k novele bolo vznesených 757 pripomienok, z toho 392 zásadných.

Roland Hogh

Roland vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia pôsobil na pozícii asistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa venoval najmä legislatívnemu procesu a normotvorbe. V súčasnosti je naším odborníkom na správne právo a tvorcom pravidelného monitoringu legislatívy v oblasti stavebníctva a životného prostredia. 

Šimon Hudák

Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a jeho srdcovkou je správne právo. Špecializuje sa na stavebnú a environmentálnu reguláciu, spory a verejné obstarávanie. Šimon tiež radí organizáciám a iniciatívam podporujúcim udržateľnú výstavbu a energetickú hospodárnosť stavebných projektov. Rád sa venuje aj práci pro bono, teda bezplatnej právnej pomoci v prospech neziskových organizácií v oblasti udržateľnej výstavby a ochrany ľudských práv. Je spolutvorcom našich pravidelných mesačných noviniek v oblasti stavebníctva a envirolegislatívy. 

Zaujímajú vás aktuality zo sveta stavebníctva a nehnuteľností? S nami budete vždy v obraze. Prihláste sa na odber Monitoringu legislatívy stavebníctva a životného prostredia.